O to viac uznania podľa 48-ročnej legendy títo hráči, ktorým osud priniesol do života prekážku v podobe telesného hendikepu, zaslúži.
Hrajúci majiteľ prvoligového klubu mal možnosť vyskúšať si postroj na ploche domáceho štadióne v Kladne. Od parahokejových reprezentantov obdržal aj špeciálnu hokejku s venovaním. Keď sa potom ale odhodlal k prvým pohybom na saniach, zavládla medzi mnohými prizerajúcimi ľahšia nervozita, aby si olympijský víťaz z Nagana neprivodil natrhnutie lýtkového svalu, s ktorým ešte nedávno bojoval, nejaké ďalšie zranenia.
"Je to náročné. Len udržať stabilitu a odrážať sa ... Fakt klobúk dole pred tými chlapcami a vôbec aj ďalšími športovcami, ktorí takto bojujú a športujú. Mám problém sa len rozbehnúť, ešte keby som s tým mal hrať hokej a brzdiť ... ja už parahokej robiť nebudem, ale chcel som si to vyskúšať. nie to naozaj nič jednoduché. Presnejšie povedané, je to šialene náročné, "povedal Jágr novinárom.
Postupne sa ale s pre neho neobvyklou výzbrojou a výstrojom zžívali čím ďalej viac. A o to odvážnejšie potom bol aj pri krúženie okolo ľadovej plochy. Dokonca aj rozhovor potom poskytol priamo zo saní.
Jaromír Jágr smekl před náročnou prací parahokejistů. Takhle přijížděl na rozhovor.@68Jagr, @parahockeycz. pic.twitter.com/rzpNKJZEkK
— Robert Rampa (@RampaRobert15) September 15, 2020
"Ja som rád, že si môžem niektoré tie športy vyskúšať, pretože o to väčšie potom máte rešpekt ku športovcom, ktorí to robia. Celý život som sa väčšinou zameriaval na jeden šport. Pár ich bolo doplnkových, ktoré nám pomáhali k hokeju, ale na druhu stranu je veľa športov, ktoré som si vôbec nevyskúšal. A toto je jeden z nich, "podotkol Jágr.
Hoci nebol priamo v Ostrave počas vlaňajších majstrovstiev sveta, na ktorom národný tím parahokejistů skončil štvrtý, aspoň na diaľku šampionát sledoval. "Nebol som priamo v dejisku, ale pozeral som sa v televízii. Mohli sme sa presvedčiť, ako sa tento šport stal populárnym medzi ľuďmi," pripomenul Jágr historický rekord MS s celkovou návštevou 64.748 divákov.
Jeho hlavným sprievodcom pri zdolávaní nástrah pohybu na saniach bol brankár parahokejovej reprezentácie Michal Vápenka.
"Prehodil sme spolu pár viet, radil som mu, ako držať rovnováhu. Je vidieť, že je to športovec. Myslím, že po pár tréningoch by s nami korčuľoval úplne v pohode. Každopádne problémy s rovnováhou sú zo začiatku úplne normálne, veď chlapci sa učí aj niekoľko mesiacov, aby boli schopní ako-tak jazdiť. A úplne ovládať pohyb na saniach, to je záležitosť treba aj rokov, "povedal Vápenka.