Ikonický tatranský nosič Laco Kulanga († 71) už, žiaľ, nie je medzi nami. Zomrel v pondelok doobeda, keď upadol do bezvedomia. Pomôcť mu aj napriek obrovskej snahe nedokázali už ani záchranári. Neuveriteľne smutnej správe kamaráti a blízki tvrdého chlapa nedokážu doteraz uveriť. „Územčistý, žilovitý s potmehúdskym úsmevom, takého si ho budem pamätať,“ smutne nám povedal o dve generácie mladší Patrik Kollesár, organizátor tatranských nosičských súťaží.
„V piatok doobeda sme zasahovali na Skalnatej chate. Laco mal zlomenú kľúčnu kosť. Pošmykol sa, keď šiel so svojím nákladom sudov zo Skalnatého plesa na chatu,“ prezradil jeden zo zasahujúcich horských záchranárov. Podľa personálu z Kulangovej milovanej Skalnatej chaty bol zázrak, že sa nechal presvedčiť ísť na vyšetrenie do nemocnice. „Sedel v chate trochu skľúčene, jedno rameno hore, druhé dole, no na nič sa nesťažoval. Po dlhom prehováraní pristal na to, že ho odvezú do nemocnice. Tam po ošetrení podpísal reverz a odišiel domov. Bohužiaľ, v pondelok doobeda doma zomrel. Čo bolo príčinou, ukáže pitva,“ vravia smutne.
Z baníka obľúbený chatár
Rovesník a a súpútnik nosičskej legendy Viktor Beránek (71) bol zo správy o smrti kolegu veľmi zaskočený. „Na jeseň cez Šerpa rely som chcel tú moju generáciu nosičov dostať k nám na chatu. Obzvlášť Laca, ktorý, vyzerá to neuveriteľne, ale v živote nič na Chatu pod Rysmi nevyniesol, ale ani tu nebol. No, bohužiaľ, už sme to s Lacom nestihli. Je mi to ľúto. Je fajn, že aspoň Paľo Barabáš stihol urobiť film o nosičoch, kde je Laco aj so svojou povestnou velikánskou krošňou,“ vraví dojato.
Kulanga sa paradoxne stal nosičom až po tom, ako sa v Ostrave vyučil baníkom. Keď sa vrátil do Tatier, najprv bol údržbár a vlekár, až postupne našiel čaro a zmysel v ťažkých vynáškach na tamojšie chaty. „Každý má pred sebou inú voľbu, ja som si tento život vybral a som spokojný. Teším sa z každého dňa. Na nové rekordy už nepomýšľam,“ ešte prednedávnom sa vyznal držiteľ mnohých nosičských rekordov. V Barabášovom filme sa pochválil aj svojou kondíciou: „Neviem, čím je to dané, ale neviem o žiadnych mojich telesných problémoch, ani opotrebované kĺby alebo niečo podobné. No a to si nijako nedávam zvlášť pozor na vyváženú stravu, vitamíny či špeciálne prípravky."
Od roku 1993 začal rekonštruovať Skalnatú chatu v nadmorskej výške 1 725 metrov a od roku 1995 ju aj prevádzkoval. Posledné roky sa spolu s ním o ňu staral aj jeho syn. „Teším sa, že aj môj Paľko má vzťah k horám, lyžuje a pomáha mi s chatou. Mám pocit, že nie je nič krajšie, ako môcť každý deň sledovať veľké divadlo prírody. To sa nedá opísať. Také zážitky, ako napríklad keď som nosil na Téryho chatu a v doline ma už zdravili kamzíky a svište, to zostane v človeku natrvalo," prezradil pred časom nadšený Kulanga, ktorý už naveky zostane legendou tatranských vynášok.
Kulangove rekordy
- na Zamkovského chatu (1 475 m n. m.) - 207,5 kg, nosil tu v rokoch 1981 - 1995
- na Téryho chatu (2 015 m n. m.) - 151 kg , nosil tu v rokoch 1969 - 1981
- na Zbojnícku chatu (1 960 m n. m.) - 141 kg, nosil tu v rokoch 1969 - 1981
- v roku 1993 na Skalnatú chatu vyniesol náklad s hmotnosťou 176 kg
- v roku 2004 pri oslave 55-ky vyniesol 155 kg
- zo Skalnatej chaty na Štart zniesol 211 kg