Z toho 78 kilometrov (km) sú nové úseky, 1323 km cesty prvej triedy, ktoré je potrebné rekonštruovať, a 20 km predstavuje rozšírenie diaľnice D1 medzi Sencom a Trnavou. Vyplýva zo z návrhu priorít vo výstavbe cestnej infraštruktúry z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Dokončenie siete TEN-T CORE vrátane severojužného prepojenia má stáť 3,4 miliardy eur, ide o 236 km. "Ďalších 1030 km úsekov za 11 miliárd eur odporúčame realizovať podľa ich spoločenskej priority a rozpočtových možností Slovenska. Pre obmedzenia metodiky zatiaľ nebola vyhodnotená priorita projektov najmenej za 2,5 miliardy eur v dĺžke 90 km, ktoré je potrebné hodnotiť samostatnou štúdiou," konštatuje rezort dopravy v predkladacej správe.
Upozorňuje však, že veľkú časť prioritných projektov je možné pri zachovaní súčasného tempa prípravy začať stavať až od roku 2025 pre chýbajúcu prípravu. Na základe požiadavky koaličného partnera, lídra SaS a ministra hospodárstva Richarda Sulíka, bude zároveň podľa MDV v rámci spracovania štúdie uskutočniteľnosti k severojužnému prepojeniu posúdená aj možnosť preferencie trasovania R3 a možnosť prioritnej prípravy a výstavby projektu I/64 Nitra - Topoľčany s cieľom zohľadniť potreby hornonitrianskeho regiónu.
Rezort dopravy podotýka, že za posledných 14 rokov sa na Slovensku ročne dokončili v priemere tri diaľničné projekty a pribudlo 21 km diaľnic. Slovenská správa ciest (SSC) vykonáva prevažne správu a údržbu existujúcich ciest prvej triedy, nové cesty stavia priemerným tempom 3 km nových ciest ročne. Pri dodržaní rovnakého tempa výstavby by tak do roku 2030 pribudlo približne 275 km nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Dobudovanie kompletnej plánovanej siete rýchlostných ciest a diaľnic by podľa ostatných odhadov MDV malo znamenať vybudovať viac ako 1000 km diaľnic a rýchlostných ciest približne za 17 miliárd eur.
Na zoznam prioritných projektov bude nadväzovať harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry. Výber priorít by mal zohľadniť dopravné hľadisko, spoločenský prínos projektov a vplyv na rozvoj regiónov. "Nadväzujúci plán prípravy (harmonogram) by mal okrem toho zohľadniť aj pripravenosť projektov, kapacity štátu pripraviť projekty a rozpočtové obmedzenia. Dobrou praxou je aj vytvorenie rezervných projektov. Samotný harmonogram má byť verejný, dlhodobý a nemal by podliehať častým zmenám," priblížilo MDV v materiáli.
Základom priorizácie a plánovania výstavby má byť výpočet spoločenskej návratnosti projektu. Prínosy investícií v doprave by mal identifikovať celoslovenský dopravný model doplnený o detailnejšie modely v neskorších fázach prípravy projektov. Materiál navrhuje metodiku hodnotenia, ktorá identifikuje priority na úrovni úsekov na základe nevyhovujúceho stavu, kapacity existujúcej cestnej siete, medzinárodných záväzkov a spoločenskej návratnosti.
Ďalšie projekty, ktoré v súčasnosti zostávajú bez vyhodnotenej priority, bude potrebné posúdiť štúdiou uskutočniteľnosti a na základe jej výsledkov zaradiť do harmonogramu výstavby. Podľa rezortu dopravy je tiež nevyhnutné, aby bol každý nový projekt nad 40 miliónov eur, ktorý je zaradený do harmonogramu, posúdený plnohodnotnou štúdiou uskutočniteľnosti a zároveň je potrebné pre každý rozpracovaný projekt nad túto sumu, ktorý nemá hodnotenie a štúdiu realizovateľnosti, pred ďalšou prípravou zabezpečiť hodnotenie Ministerstva financií (MF) SR a vypracovať štúdiu realizovateľnosti, ktorá preverí jeho spoločenskú návratnosť, technické riešenie, náklady a alternatívy.
