Breivik, krajne pravicový extrémista, v júli 2011 podomácky zostrojenou bombou nastraženou v automobile, ktorý zaparkoval vo vládnej štvrti v Osle, zabil osem ľudí. Následne postrieľal ďalších 69 osôb na neďalekom ostrove Utöya, kde sa konal mládežnícky tábor Strany práce (AP). Išlo o najhoršie krviprelievanie na území Nórska v mierových časoch.
Breivik (41) si odpykáva trest odňatia slobody vo výške 21 rokov, čo je v tejto škandinávskej krajine maximálna sadzba, ktorá však môže byť neobmedzene predlžovaná.
Zatiaľ čo Breivik môže požiadať o podmienečné prepustenie z väzenia po odpykaní si prvých desiatich rokov svojho trestu - tento termín dosiahne v júli 2021 -, závisí od rozhodnutia súdov, či je prepustenie primerané. "Na jeho prianie som zaslal žiadosť o podmienečné prepustenie. Je to právo, ktoré majú všetci väzni a ktoré on chce využiť," uviedol pre VG Breivikov advokát Öystein Storrvik.
Reakcie na túto správu boli okamžité a negatívne. "Nikdy sa nedostane na slobodu. Nikdy!" napísal na Twitteri riadiaci starosta Osla Raymond Johansen, ktorý bol v čase útokov generálnym tajomníkom AP.
Breivik tiež hodlá podať novú právnu námietku v súvislosti so svojimi väzobnými podmienkami, dodal Storrvik.
Breivik sa v roku 2015 pokúsil zažalovať štát za to, že vo väzení čelí izolácii. Podľa neho takéto striktné podmienky porušujú jeho ľudské práva. V roku 2016 vyhral prvé kolo procesu, ale ďalej už neuspel. Prípadom sa nezaoberal najvyšší súd ani Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu.
