Európska únia nám prispeje 7,5 miliardy. Najprv však musíme ukázať, na čo by sme objem peňazí použili. Analytici a experti preto spojili sily a vytvorili 97-stranový dokument, v ktorom hovoria o tom, čo by bolo dobré zlepšiť. Koaličná rada následne vyberie najväčšie priority. Dokument predkladá rezort financií pod záštitou ministra Eduarda Hegera. Bol vytvorený analytikmi z Inštitútu finančnej politiky, Útvaru hodnoty za peniaze a ďalšími expertmi, ktorí do neho zahrnuli všetko, v čom zaostávame za ostatnými štátmi EÚ.
Ide zhruba o 200 reforiem. Heger tvrdí, že pri ich vytváraní sa vychádzalo aj z predvolebných programov koaličných strán. „Z toho musíme vybrať päť až šesť kľúčových, lebo iné nestihneme,“ informoval Matovič. Pár vybraných reforiem bude následne zahrnutých do menšieho dokumentu zvaného Plán obnovy, ktorý by sa mal do 15. októbra poslať na schválenie do Bruselu. Z čoho sa bude vyberať?
1. digitalizácia výučby
- Zvýšenie kvality vysokých škôl, menej fakúlt či povinné predškolské vzdelávanie detí od 5 rokov. Tieto zmeny by mali najbližšie roky čakať oblasť vzdelávania. Myslí sa aj na učiteľov, ktorým by sa mali rapídne zvýšiť platy - v roku 2022 na 85 % platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Posilniť by sa mala ich variabilná zložka a tabuľkové vyplácanie mzdy by sa malo stať minulosťou. Zabezpečiť by sa malo aj ich kontinuálne vzdelávanie, mentoring a metodická podpora. Prioritou by mala byť aj digitálna výučba.
2. zmeny dôchodkov
- Odborníci navrhujú, aby sa naviazali opätovne na očakávanú dĺžku života. Výška minimálneho dôchodku rastie rýchlejšie než starobné dôchodky, po novom by preto mali byť naviazané na rast životného minima, ako to bolo v minulosti. Vyriešiť by sa mal aj problém s tými, čo idú do predčasného alebo neskoršieho dôchodku. Kým prvej skupine sa dôchodok výrazne znižuje, tej druhej zas zvyšuje. Tento rozdiel by sa mal vyrovnať. Takisto by malo dôjsť k povinnému vstupu do druhého piliera. Mladí ľudia, ktorí začnú prvýkrát odvádzať odvody, však budú môcť v obmedzenom čase vystúpiť.
3. koniec odlevu do zahraničia
- Dlhodobým problémom je aj odlev „mozgov“ do zahraničia, čo odzrkadľuje nízku kvalitu vysokých škôl, ale aj horšie uplatnenie absolventov. Po novom by malo Slovensko kvalifikovaných ľudí lákať na tzv. „stabilizačné pôžičky“, ktoré budú určené pre 10 % najlepších maturantov. Ak si odpracujú istý čas na Slovensku, peniaze vrátiť nemusia, v opačnom prípade sa však zmenia na návratné pôžičky.