- Nikto nevie, kam rozhodnutia štátu smerujú, a tak to vyzerá, že ani štát sám nemá predstavu.
- Nedajme si zničiť aj to málo, čo nám zo slovenskej kultúry zostalo. Snažíme sa, chránime sa, akceptujeme od marca „vašu pomoc“, ale toto je nôž do chrbta pre celú umeleckú obec... Žiadna podpora ani úsilie, len obmedzenia bez akéhokoľvek úsudku a rozmyslu... Všetci vieme, že nové opatrenia sú pritiahnuté za vlasy a pre kultúru na Slovensku absolútne zničujúce.
- My všetci pracujeme a príde mi nefér, že všade možne sú všakovaké výnimky, no my sa zatvárame ako prví a otvárame ako poslední. Pritom štatisticky, pokiaľ viem, sa napr. na koncertoch nenakazil tuším nikto alebo len mizivé percento, ale zato na svadbách, rodinných oslavách, rôznych párty to boli stovky ľudí... Len by som chcela, aby nás niekto začal brať vážne. My to vážne berieme. Isté obmedzenia musíme prežiť všetci, ale tieto položia celú kultúru na lopatky.
- Situácia vôbec nie je dobrá. Nehovorím iba za seba, ale naozaj za všetkých hercov, hudobníkov, spevákov. Rušia sa vystúpenia, nemáme kde hrať a nikto nevie, ako to bude ďalej. Navyše my všetci sme len špička ľadovca. Spolu s nami spolupracuje množstvo osvetľovačov, technikov, ľudí, ktorí rovnako patria do brandže, ale je to pre nich možno ešte viac likvidačné ako pre nás. Je to iný prípad ako ja, napíšem si projekt a skúšam ho dať dokopy, lenže títo ľudia nie sú kreatíva, nič si nenapíšu a potom čakajú a nemajú príležitosti. Ja pôjdem do klubu, ak bude otvorený, a zaspievam, ale čo taký huslista, ktorý práve vyštudoval školu, alebo tretia trúbka v orchestri.
- To, že veriaci môžu ísť na Šaštínsku púť, je za mňa úplne v poriadku. Vlastne prečo nie. Čo nie je úplne o. k., že iné eventy sa konať nemôžu. Teda môžu, ale musia byť do 50, resp. 100 ľudí. To je v prípade kultúrneho alebo športového podujatia v podstate, že nemôžu. Vie niekto o niekom, kto sa nakazil v kine, v divadle, na koncerte? Je plný obchodný dom, MHD, krčma, reštaurácia niečo iné? Vie vírus počítať a pozná dokonca hodiny?
