Informovala o tom v sobotu rozhlasová stanica Deutsche Welle, ktorá dodala, že zástupca vlády v Nikózii vetoval návrh sankčných opatrení v piatok na zasadaní Výboru stálych predstaviteľov EÚ (COREPER) v Bruseli.
"Tento krok Nikózie chráni režim (bieloruského prezidenta Alexandra) Lukašenka pred dôsledkami jeho nedemokratických a represívnych akcií," uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovaného európskeho diplomata.
Cyprus vysvetľuje svoj nesúhlas so sankciami voči Bielorusku tým, že chce dosiahnuť uvalenie sankcií EÚ na Turecko, ktoré v sporných vodách východného Stredomoria skúma náleziská zemného plynu.
V piatok tiež vyšlo najavo, že zástupca Francúzska - Clément Beaune, štátny tajomník pre európske záležitosti na francúzskom ministerstve zahraničných vecí, - podporil túto pozíciu Cypru v otázke sankcií proti Ankare.
Clément Beaune po rokovaniach s cyperským ministrom zahraničných vecí Nikosom Christodulidisom uviedol, že sankcie by mali byť jednou z možností, ktoré EÚ zváži, ak Turecko bude naďalej "ohrozovať bezpečnosť a zvrchovanosť" Cypru.
Konflikt medzi Tureckom na jednej strane a Gréckom a Cyprom na strane druhej vypukol v lete, keď Ankara - spolu s vojenskými plavidlami - vyslala prieskumné plavidlo Oruc Reis na prieskumné práce blízko gréckeho ostrova Kastelorizo. Výsledkom bolo, že turecké a grécke ozbrojené sily boli uvedené do vysokej pohotovosti.
Pokiaľ ide o Bielorusko a avizované sankcie, ktoré by mali byť uvalené cielene na vybraných predstaviteľov Lukašenkovho režimu, na pripravovanom sankčnom zozname EÚ je asi 40 osôb zodpovedných za zmanipulovanie augustových prezidentských volieb a za použitie násilie voči pokojne protestujúcim demonštrantom.
Sankčný režim už asi dva týždne nemôže nadobudnúť platnosť, pretože rozhodnutie o ňom musí byť jednomyseľné - súhlasiť s ním musí všetkých 27 členských krajín EÚ. Cyprus plánované sankcie vetoval už 10. septembra.
