V akýkoľvek deň aj hodinu sú pripravení vyštartovať na pomoc ľuďom v núdzi. Vo svojom voľnom čase hľadajú nezvestných či utopených na Oravskej priehrade a najnovšie sa vrhli aj na dezinfekcie kostolov, škôl či úradov. Túto činnosť si navyše sami financujú.
Hlava Oravského záchranného systému, ktorý má aktuálne 80 členov, je žilinský vicežupan a oravský poslanec z Krušetnice Igor Janckulík. S myšlienkou pomoci ľuďom v núdzi prišiel spolu s dvoma ďaľšími kamarátmi najmä preto, že sa už nevedel pozerať na to, ako štát a samospráva nestíhajú. A tak si s kamarátmi vysúkali rukávy.
„Ideme cez deň, v noci, sviatky, piatky. To, čo sa ale deje teraz, je neúnosné, padáme od únavy,“ hovorí Janckulík na margo situácie s koronavírusom. Prípadov totiž stále pribúda a tým aj miest, ktoré treba vyčistiť. „Niektoré zariadenia na Orave nás prosia na kolenách, aby sme im prišli vydezinfikovať priestory. Riskujeme život, ale ideme,“ hovorí šéf dobrovoľného Oravského záchranného systému.
Hľadači aj potápači
Dezinfekcia ale nie je jedinná činnosť, ktorú majú vo svojom portfóliu. S prosbou o pomoc sa na nich obracujú aj ľudia, ktorým sa stratili blízki. „Pomáhame aj pri pátraní po nezvestných, naši ľudia prehľadávajú aj Oravskú priehradu, v prípade, že je podozrenie, že sa niekto utopil,“ približuje vicežupan. V poslednej dobe sa toho ale nich valí priveľa. A priznávajú, že vďaka korone sú na konci so silami. „Fungujeme už 12 rokov, podarilo sa nám vypátrať nezvestných, nájsť telá utopených. Sme limitovaní ľudsky aj finančne. Prestávame vládať, štát by mal zasiahnuť,“ hovorí šéf dobrovoľníkov.
Peniaze si zháňajú sami
Všetci dobrovoľníci majú svoje zamestnania, živia rodiny a majú strach aj pred nákazou. Všetko si navyše financujú z vlastných zdrojov a sú odkázaní na dary sponzorov. „Už niekoľko mesiacov dezinfikujeme kvôli COVID-u množstvo objektov. Štát by sa mal konečne zobudiť, zriadiť dezinfekčné čaty,v každom kraji vycvičených profesionálov, ktorí by realizovali dezinfekciu objektov,“ myslí si Igor. Oravskí dobrovoľníci si za vlastné kúpili aj drahé prístroje.
Vzorom mi bol otec
- Vždy ma fascinovali ľudia, ktorí nezištne pomáhajú iným. Naučil ma to asi otec, ktorý spoluzakladal tento dobrovoľnícky záchranný systém. Videl som, ako v noci dvíha telefón a ide hľadať zmiznutého človeka. Každá pátracia akcia je pre mňa nezabudnuteľná. V týchto situáciách som si uvedomil, že ľudia, ktorí majú menej, vedia dať najviac. Ľudia sú za pomoc vďační, mám z toho radosť.
