Ľudský život je plný zmien. Mení sa ľudské telo, psychika a samozrejme tiež životné okolnosti, vonkajšie podmienky. Mení sa tiež to, ako šťastný sa človek cíti byť a kedy je so životom viac či menej spokojný. Psychologické výskumy potvrdzujú, že s vekom naša spokojnosť so životom opisuje - graficky vyjadrené - krivku tvaru U. Najviac spokojní sme na začiatku a na konci života, najmenej uprostred neho.
Od narodenia po tento vek spokojnosť so životom kontinuálne klesá, medzi 45. a 55. narodeninami dosahuje dna, potom sa situácia otáča a smerovaním k starobe a smrti začne človek svoj život opäť vnímať bezstarostnejšie.
Profesor ekonómie, akademik David Blanchflower je autorom výskumu, ktorý vykonal u 500 000 ľudí zo 145 krajín sveta, od najmenej vyspelých krajín po tie najbohatšie. Podľa neho je trend až prekvapivo univerzálny bez ohľadu na to, v ako vyspelej krajine človek žije.
"Nie je žiadne či a ale, celková životná pohoda má tvar U vo vzťahu k veku. Je to rovnaké v bohatých a chudobných krajinách, preukázal som to v Európe, Ázii, Severnej a Južnej Amerike, Australázii a Afrike. Preukázal som to tiež v dvanástich krajinách z dvadsiatich, ktoré majú najdlhšiu priemernú dĺžku života 82 či viac rokov. Tá krivka platí v krajinách, kde je medián príjmov vysoký, aj v tých, kde je priemerný plat nízky, v krajinách, v ktorých ľudia žijú dlho, aj v krajinách, kde umierajú pomerne mladí," tvrdí profesor Blanchflower.