Korčok zdôraznil, že debaty o vzťahoch EÚ s Afrikou nie sú žiadna "vzdialená téma" a týkajú sa aj citlivej otázky migrácie. "Uviedol som, aby sme od našich afrických partnerov a štátov dôrazne požadovali oveľa lepšiu spoluprácu v oblasti vracania nelegálnych utečencov z Európy," povedal.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že doteraz nebol prijatý konkrétny záväzok zo strany afrických štátov, aby tých migrantov, ktorí v krajinách EÚ neuspeli v prijímacom azylovom procese, prijímali späť do domovských krajín.
"Potom máme v Európe problém. Migranti sa rozutekajú po Schengene, nevieme ich integrovať, ale predovšetkým ak žiadateľ o azyl nie je úspešný, tak sa musí vrátiť domov a krajiny z afrického kontinentu musia pri tom spolupracovať," povedal Korčok.
EÚ je podľa neho najväčším donorom pre africké štáty v oblasti hospodárskej spolupráce, aj v humanitárnej oblasti, nastal však čas, aby platilo, že "niečo za niečo" - hospodárska pomoc za jasné záväzky.
Summit EÚ a Africkej únie, ktorý sa mal konať koncom októbra, bol kvôli koronakríze posunutý na rok 2021. Dátum ešte nebol spresnený. Korčok upozornil, že aj napriek tomu sa už teraz rokuje o takzvanej Dohode z Cotonou z roku 2000, ktorá je základom partnerstva medzi EÚ a 79 africkými, karibskými a tichomorskými krajinami.
"Chceme sa dohodnúť na ešte užšej a účinnejšej spolupráci v oblasti návratov. Buď budú africké štáty s týmto súhlasiť alebo tu bude otvorený problém. Ak sa nedohodneme, netreba zabúdať, že na spoluprácu s EÚ sú naviazané výrazné finančné zdroje, ktoré Únia chce do Afriky posielať. Ale musí to byť za spoluprácu v tejto oblasti migrácie," odkázal Korčok.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam
