Aj to priniesol prvý polrok vládnutia pod taktovkou Igora Matoviča. Na ktorom ministerstve je najväčšie dusno a ako situáciu vidia odborníci či bývalí členovia vládneho kabinetu?
Čo sa ale za pol roka vládnutia zhodnotiť dá, je jeho vystupovanie a tu by premiér podľa odborníkov mal dostať školenie. „Igor Matovič do funkcie predsedu vlády zatiaľ nedorástol. Komunikačne pôsobí infantilne, pri mnohých kauzách pokrytecky, keďže pri problémoch hľadá vinu u druhých,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík, ktorý sa vyjadril pre portál tvnoviny.
Táto koalícia mala už na začiatku problém s tým, aby vybrala vhodných kandidátov na vysoké pozície. „Vláda je zložená z amatérov, vidieť tu personálnu núdzu. Volebný výsledok ich zaskočil. Je to vláda, ktorá sa hľadá,“ hodnotí politológ Pavol Baránek. „Kauzy okolo diplomoviek, teraz kauzy okolo Borisa Kollára a aj spôsob komunikácie napríklad čo sa týka peňazí v kauze Arca Capital nie je to, čo voliči čakali od vlády, ktorá má byť slušná,“ dopĺňa kolegov Tomáš Koziak.
Problémy v rezortoch
Medzi prvými odišli z ministerstiev štátni tajomníci. Na ministerstve dopravy sa len pár dní ohrial Doležalov zástupca Ján Marosz a pri ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny to zabalil aj Jozef Mihál. Tajfún odchodov zdvihol zo stoličiek najviac ľudí z rezortu pôdohospodárstva a Jána Mičovského opustili takmer všetci agroexperti.
Rezignáciu ohlásil aj riaditeľ Poľnohospodárskej platobnej agentúry Tibor Guniš, skončil i vedúci poradcov Martin Ondráš. „Minister Mičovský veľmi skoro narazí na farmárov a už sa ukazuje, že tej problematike príliš nerozumie,“ uviedol politológ Tomáš Koziak. Kritiku za dosadzovanie svojich ľudí si vyslúžil aj šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý šéfov nemocníc odvolával bez toho, že by sa s nimi vôbec stretol.
Najnovšie na odchod zavelila aj podpredsedníčka štátnych hmotných rezerv Zuzana Šubová. Svoje rozhodnutie v pondelok e-mailom oznámila médiám. Za dôvod označila nekompetentné a netransparentné riadenie pod vedením predsedu Jána Rudolfa, ktorý spadá pod ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Aj jeho rezort je terčom kritiky, klub 500 mu vyčíta slabú pomoc podnikateľom.
Komu rastú preferencie?
Z doterajších prešľapov a káuz najviac vyťažila nová strana Hlas. Najsilnejšia koaličná strana, ktorá vo voľbách získala takmer 25 percent, postupne stráca. V priemere od nej odišlo päť až sedem percent voličov. Za poklesom preferencií najmä pri stranách Sme rodina alebo Za ľudí treba hľadať aj iné faktory.
„V prípade Sme rodina určitú rolu hrá sklamanie voličov z málo razantného presadzovania sociálnych tém, ktoré priniesli v rámci predvolebnej kampane. V prípade Za ľudí stiahnutie sa lídra strany z politiky skôr, než vôbec vznikla vláda, ale aj strata podpory tých, ktorí stranu svojou voľbou „zachraňovali“ pre použitie v koalícii s PS/Spolu,“ uviedla politologička Aneta Világi.
Nie sú dobre pripravení
Tomáš Koziak, politológ
- Predovšetkým pri OĽaNO sa ukazuje, že na vládnutie neboli dobre pripravení. Netýka sa to len ministrov, ale aj obsadzovania prednostov, ktoré bolo kritizované. Ukazuje sa, že absencia regionálnych štruktúr - to sa týka aj hnutia Sme rodina - tu jednoducho chýba. Napríklad v prípade ministra pôdohospodárstva Mičovského, ktorý prišiel z lesníckeho prostredia, a problematika lesníctva je len malou a asi len okrajovou časťou v zmysle, čo ten rezort obhospodaruje.
A tam je vidieť, že pripravený príliš dobre nie je. Taktiež zrušené maturity sú niečo, čo zo strany ministra školstva Gröhlinga je podľa mňa neodpustiteľné zlyhanie. Výkon ministra školstva je veľmi nevýrazný a očakávania po rokoch neustáleho trpného sklamania, keď rezort ovládali národniari, sú nenaplnené.
To isté sa týka aj ministra Krajčího, ktorému to začína vrieť v nemocniciach, kde tie jeho nominácie ukazujú, že nielen ministri nie sú dobre pripravení z manažérskej stránky, ale aj ich ďalší politickí nominanti. Najrizikovejší post má minister zdravotníctva Krajčí. Jednak kvôli COVIDU-19 a krízovej situácii, keď sa to zvrtne, bude prvý na rane, lebo bude treba vyvodiť politickú zodpovednosť.
