Povinné kvóty, s ktorými Slovensko od začiatku nesúhlasí, by mali byť minulosťou. Nahradiť by ich mala solidarita vo forme finančnej pomoci alebo zabezpečenie návratu utenčencov do rodných krajín. Nový Čas zisťoval, čo si o takomto riešení myslí odborník aj slovenskí politici.
Zdá sa, že EÚ vyhovela krajinám, ktoré odmietajú povinné kvóty. Po dlhých rokoch hádok, ktoré sa týkali nelegálnej migrácie, prišiel návrh, ktorý hovorí skôr o solidarite ako o povinnom prerozdeľovaní utečencov. Očakáva sa, že krajina, ktorá ich odmietne prichýliť, namiesto toho buď finančne prispeje, alebo zabezpečí ich návrat do rodnej krajiny.
Postoj Slovenska je v tejto veci jasný - povinné kvóty naďalej striktne odmietame. „Nebudeme hrať na podprízemné pudy, ale úprimne a odvážne našim európskym partnerom oznámime, že s povinnými kvótami zásadne nesúhlasíme, ale zároveň solidárne ponúkneme pomocnú ruku tým krajinám, ktoré kvôli nelegálnej migrácii veľmi trpia,“ povedal premiér Igor Matovič.
Minister hospodárstva Richard Sulík si myslí, že návrh obsahuje pár dobrých riešení, o ktorých chce rokovať, no považuje za nekorektné, že sa EÚ snaží kvóty prepašovať do paktu pre azyl a migráciu. „Strana SaS je zásadne proti akejkoľvek forme prerozdeľovania migrantov. Toto považujem za veľmi dôležité, aby to bolo jasné aj koaličným partnerom, aj voličom,“ vyhlásil Sulík s tým, že členské štáty nejak dobrovoľne prisľúbia, koľko ľudi zoberú, a ak tieto prísľuby budú predstavovať menej ako 70 percent tých ľudí, ktorí prídu do južných krajín, tak sa začne prerozdeľovať.
Podľa ministra sa dal problém s migrantmi vyriešiť už dávno, ak by ich vracali členské štáty na člnoch domov. „Nikto by si už viac nekúpil lístok za stovky dolárov na gumenom člne a tým pádom by aj všetci pašeráci prišli o biznis. Toto je správanie EÚ, ktoré nedokážem pochopiť,“ povedal Sulík, podľa ktorého pomôže len stráženie hraníc, a nie nútenie krajín do „akejsi pomýlenej a falošnej solidarity“.
Návrh má medzery
Podľa analytika portálu euractiv.sk Radovana Geista ide o dobrý pokus komisie, ktorý nezíska veľký potlesk členských štátov. Vidí totiž viacero nedostatkov. „Návrh de facto hovorí, že ak si krajina nechce zobrať k sebe časť žiadateľov, pomôže inak. Dva základné spôsoby pomoci sú, že buď dá peniaze, alebo preberie zodpovednosť za tých, ktorým bol azyl odmietnutý.
To znamená, že Slovensko vyšle lietadlo do Grécka, v ktorom sa naložia odmietnutí žiadatelia o azyl a budú odvezení niekde do Líbye alebo Čadu? Ale čo ak sa to nepodarí? Nie je to teda vôbec jednoduché,“ hovorí Geist.
Ako by to vyzeralo
- Členské štáty EÚ by neboli viazané povinnými kvótami. Budú si môcť vybrať, ako chcú pomôcť.
- Buď prijmú utečencov (dostanú asi 10-tisíc eur), alebo pomôžu s návratom tých, ktorí nemajú právo na získanie azylu.
- Ak sa však do 8. mesiacov nepodarí zabezpečiť presun migrantov do krajiny ich pôvodu, bude sa riešiť ich možnosť integrácie.
- Ďalšou možnosťou je, že ak krajina odmietne prijať migrantov, aspoň finančne prispeje iným krajinám.
- Zaviesť by sa mali aj prísnejšie kontroly na hraniciach a identifikácia ľudí, ktorí neregulárne prekračujú vonkajšie hranice EÚ, alebo ktorí boli vylodení po záchrannej akcii na mori.
Nezíska to veľký aplauz
Radovan Geist, analytik portálu euractiv.sk
- Základným rozdielom medzi tým, čo chcela EÚ v roku 2015 a teraz, je, že teraz nehovorí o povinných kvótach. Nerieši iba otázku tých ľudí, ktorí sú v Európe a žiadajú o azyl, ale zaoberá sa aj spoluprácou s tretími krajinami, ochranou hraníc, návratovou politikou atď. Vzhľadom na politickú situáciu v Európe je to dobrý pokus. Nie je to niečo, čo získa veľký aplauz členských krajín, ale minimálne by žiadna krajina nemala mať pocit, že prehráva. Stále si myslím, že pri silnom migračnom tlaku nemôžeme od krajín na hraniciach EÚ žiadať, aby preberali na seba celú zodpovednosť.