O tom, čo obdivuje na Mariánovi Hossovi, či ako si spomína na Tomáša Kopeckého a Michala Handzuša, porozprával Novému Času počas športovej online konferencie Sport (R)evolution.
Veľmi dobre. Nebudem preháňať, ak poviem, že takto fajn som sa necítil už poriadne dlho.
Po parádnych časoch nasledoval ústup Chicaga z pozícií a klub mal namiesto najvyšších ambícií problém postúpiť do play-off. Čo sa podľa vás stalo?
Je tam toho viac. Tím sa výrazne omladil a asi musíme chvíľku počkať, kým nám to znovu klapne.
Čo hovoríte na reštart profiligy a play-off v „bubline“?
Chalani vravia, že sa to snažia si užiť, ale je to niečo úplne nové a pripomína to skôr tie turnaje, ktoré sme zažili ešte v mladosti. Všetko je oproti normálnemu priebehu inak. Byť bez rodín a zavretí hoteloch... Klobúk dolu pred nimi, ako to zvládajú. Hrať takéto dôležité zápasy pred prázdnym hľadiskom musí byť horor. Tá energia skrátka musí chýbať.
Kto je vaším favoritom na zisk Stanleyho pohára? Dallas alebo Tampa Bay?
Žiadneho favorita nemám, aj keď to bude určite vzrušujúce finále. Viem, že to bude ťažký boj, kde sa môže udiať naozaj čokoľvek.
Získali ste trikrát Stanley Cup. Zisk ktorého bol pre vás najťažší?
Všetky boli náročné. Každý jeden reprezentuje úplne inú výzvu a iné emócie. Ten z roku 2010 bol pre mnohých z nás vôbec prvým, čiže tento vnímam aj trošku špeciálnejšie. Tomu sa asi nič nevyrovná.
Ako si spomínate na Hossu ako na spoluhráča a kamaráta?
Marián je skvelý chlapík aj priateľ. Prežili sme spolu veľa zábavy. Bol výborným hráčom a vynikal obrovskou kvalitou. Často sme spolu nastupovali v druhej presilovkovej formácii a aj dvadsať či tridsať sekúnd nám stačilo na to, aby sme skórovali.
Nechýbajú vám v tíme práve hráči jeho typu?
Je jasné, že bol dôležitou súčasťou nášho mužstva. Spôsobom, akým hral a prispieval do partie, išiel vždy príkladom. Mohol naskočiť v presilovke aj v oslabení, pričom vždy ste vedeli, že odvedie maximum. Okrem neho sme v posledných rokoch, žiaľ, prišli o viac dobrých hráčov.
Jeho zaradenie do Siene slávy vás preto zrejme neprekvapilo.
Vôbec. To, že sa ho rozhodli zaradiť medzi všetkých tých velikánov, hovorí jasnou rečou o tom, čo pre nás všetkých znamenal. Zaslúži si to. Bolo mi cťou spoznať ho.
A čo ďalší Slováci? Aký dojem na vás urobili?
S Tomášom Kopeckým som hral ešte v juniorke, niekedy pred 17 - 18 rokmi. Boli sme spolu aj na prvom kempe. Mal super strelu a pamätám si, že veľakrát prekvapil brankára aj od modrej čiary. Tvrdo na sebe makal a mohol hrať na akomkoľvek poste, kam ho tréneri dali. Michal Handzuš bol v našom tíme krátko, no vždy odviedol maximum.
Fenoménom je Zdeno Chára. Mnohí experti tvrdia, že je už príliš starý na NHL. Súhlasíte?
Nemyslím si to. Vek je v jeho prípade naozaj len číslo. Každý, kto ho vidí hrať, musí tušiť, čo sa v ňom skrýva. To, že Boston má za sebou veľa úspešných rokov, je z veľkej časti aj jeho zásluha. Všetci vieme, čo Big Z pre nich znamená.
Aký bol najhorší protivník, proti ktorému ste v NHL hrali?
Počas kariéry som hral proti mnohým chalanom a stretli sme sa zoči-voči v rôznych situáciách. Keď si mám však vybrať niekoho, kto sa mi bránil obzvlášť ťažko, tak to bol asi Marián Hossa. To boli súboje v roku 2009, keď hral ešte za Detroit. Oni mali vtedy perfektné mužstvo s Dacjukom a Zetterbergom, no Hossa bol z nich asi najnepríjemnejší. Preto som bol rád, keď potom prišiel k nám. A pomohol nám dosiahnuť veľké veci.
Brent Seabrook
narodený: 20. apríla 1985 v Richmonde (Kanada)
najväčšie úspechy: trojnásobný víťaz Stanleyho pohára (2010, 2013 a 2015), víťaz zimných olympijských hier 2010 vo Vancouveri, majster sveta do 18 aj 20 rokov
kariéra v NHL: za Chicago odohral v základnej časti aj play-off 1 237 zápasov a získal v nich 523 bodov (123 + 400)
