„Dom má štyri izby a veľkú halu. Je veľmi rozložitý, máme radi veľké priestory. Stavali sme veľkou lyžicou. Lenže čím sme starší, vidíme, že tie priestory sú veľké. Keby som teraz staval, kúpime malý pozemok a postavíme si malý domček,“ prekvapí nás skôr, ako sa rozhliadneme po veľkorysom interiéri. Keď zbadá nevypovedanú otázku v našich očiach, dá veci na správnu mieru:
„Premýšľame, že by sme tento bungalov predali a kúpili niečo ešte menšie. Mám sedemdesiat rokov, k životu už nepotrebujem taký veľký priestor. Určite by to však bolo zas len v okolí Pezinka. Máme to tu s Magduškou radi. Len tých pozemkov je tu veľmi málo. Ale už by som si dal dom postaviť, už by som sa tak nenaháňal.“
Zberateľka starých vecí
Dom Peschlovcov je zariadený starožitnosťami, domáca pani sa totiž netají, že v zbieraní starých vecí, najmä starých sošiek, našla záľubu. „Milujem obrazy a staré veci, som romantička,“ priznáva a jej muž okamžite dodá: „Ja nie som starinár, ale manželke rád nechám v zariaďovaní voľnú ruku. Nestarám sa jej do toho, som spokojný, keď je to už zariadené. Koľkokrát prídem a poviem:
‚A toto je tu nové?‘ A Magduška, že veď už to tu máme dva mesiace! Vôbec si to nevšimnem,“ smeje sa domáci pán. To už nám pani Peschlová ukazuje nádherný svietnik, ktorý si priniesli z dovolenky v Egypte. „Ťažký je ako fras. Predavač nám nechcel dať zľavu, tak mu náš kamarát povedal, že som jeho dcéra a v budúcnosti si ma môže zobrať za manželku. Hneď bola zľava!“ smeje sa pani Magdaléna a prezradí, že na egyptskom letisku museli svietnik rozobrať na niekoľko častí.
„Mysleli si, že v ňom hádam niečo pašujeme!“ povie a zavedie nás k vitríne s brúseným sklom a so soškami z porcelánu. „Sú to všetko vzácne sošky. Napríklad táto bola vyhodená v kontajneri vo Švajčiarsku. Moja neter, ktorá tam žije, išla vyniesť smeti a našla to,“ vyzradí a upozorní nás na detail. „Tieto krajky,“ ukáže, „to je všetko ručná práca. Tak uznajte, toto dá niekto do kontajnera!?“ krúti nechápavo hlavou. O kúsok ďalej na stene visí krásny obraz baletky.
„Išla som raz v Pezinku do obchodu a tam pani predávala obrazy. Vravím si, juj aký pekný obraz majú... Akurát, že rám bol od červotočov, v plátne bola malá dierka. Kamarátka je akademická maliarka, tak obraz opravila a dala mu nový rám. Je tam aj podpis autora, je to veľmi starý obraz,“ povie a jej muž si neodpustí milú poznámku: „Robím si z nej žarty, že v minulom živote bola buď chyžná alebo pani na nejakom panstve. A to ešte prezradím, že nemáme upratovačku, Magduška všetko upratuje sama. Každý deň vysáva - ako vrtuľa!“
Domáci pán nás previedol aj starostlivo upravenou záhradou:
„Záhradu nám navrhli záhradní architekti. Tu niekedy vyvierala voda, takto tiekla a zostal z toho suchý potok. Chceli sme to rozdeliť, aby to nebol len jeden veľký trávnik. Hádam sa nám to podarilo. Na konci potoka je jazierko, je v ňom aj trošku vody pre žabky. Má to aj iný efekt – keď veľa naprší, tak do toho steká voda, je to taká drenáž.“
