Na prvý pohľad nový trend, v skutočnosti však očarenie elektrickými dopravnými prostriedkami trvá už vyše sto rokov. Verili by ste? Jazdili na nich sufražetky, poštári i mafiáni a, samozrejme, i viaceré známe tváre. Kolobežky a bicykle idú spolu ruka v ruke už vyše dve storočia. Písal sa rok 1817, keď si po prvý raz vyskúšal nemecký vynálezca barón Karl von Drais stroj, ktorý mal raz a navždy zmeniť spôsob osobnej dopravy.
Jeho vynález sa stal čoskoro známym pod názvom velocipéd. Po prvý raz vyskúšal tento drevený bezpedálový dopravný prostriedok s dvoma kolesami a ľudským pohonom 12. júna 1817. Po najlepšej ceste v okolí prešiel neuveriteľných 7 kilometrov. Trvalo mu to zhruba hodinu. Novinka sa čoskoro stala populárnou. Prvé verzie bicykla dostali vylepšenie vo forme pedálov, ktoré poháňali zadné kolesá, aj keď spočiatku bez reťaze. Na cestách sa tiež objavili trojkolky a prvé kolobežky.
Rovnako dlho netrvalo, kým úrady vydali prvé zákazy týkajúce sa používania bicyklov a im podobných výstredností. Zatiaľ čo tieto dopravné prostriedky boli príliš nevypočitateľné na cestách plných koní a kočov, na chodníkoch svojou privysokou rýchlosťou ohrozovali chodcov. Zdá sa vám to povedomé? Áno, tieto problémy riešili chodci už pred dvesto rokmi.
Bez batérie to nepôjde
Prelom v osobnej doprave nastal len o niekoľko desaťročí neskôr, keď sa 19. storočie schyľovalo k svojmu koncu. Vtedy si dal Ogden Bolton Jr. patentovať v USA bicykel poháňaný batériou. Písal sa rok 1895, keď bol jeho vynález úspešne zapísaný. Masová výroba elektrických bicyklov a s nimi i kolobežiek sa mohla začať.
Prvé sa objavili pod názvom Motoped, neskôr známe ako Autoped. Na prelome storočí bolo jazdenie na nich riadnym dobrodružstvom už len z toho dôvodu, že motorizovaná cestná premávka nebola prakticky vôbec regulovaná. V časoch pred vynálezom semaforov či zákazu alkoholu za volantom tak bola každá jazda plná adrenalínu.
Automobil bol, samozrejme, zatiaľ drahou novinkou, ktorú si mohli dovoliť iba majetnejší, navyše pre rýchly presun po meste boli vhodnejšie menšie prostriedky. To jasne pociťovali hlavne obyvatelia preplnených amerických metropol.
Za vznik skutočnej elektrickej kolobežky môžeme vďačiť vynálezcovi Arthurovi H. C. Gibsonovi za výraznej pomoci Josepha F. Merkela, ktorý už od prelomu storočí navrhoval tzv. lietajúce Merkelove motocykle. Po úspešnom patente 25. júla 1916 naplno rozbehla v newyorskom Queense firma Autoped Company of America výrobu elektrických kolobežiek. Tie bolo možné poskladať a pohon bol vyriešený batériou pri prednom kolese.
Autoped nebol jedinou firmou, čoskoro sa pridali aj ABC Motorcycles s kolobežkou pod názvom Skootamota, ktorá dosahovala maximálnu rýchlosť 24 km/h. Známa bola aj firma The Globster Aircraft Company či Unibus, ktorý svoju elektrickú kolobežku propagoval ako „auto na dvoch kolesách“.
„Šialená výstrednosť“ na cestách
Tlač reagovala na novinku na cestách s istými obavami. Preháňanie sa na elektrickej kolobežke sa mnohým zdalo ako šialená výstrednosť. Autoped mal však dobrý marketing a budúcich zákazníkov oslovoval vďaka možnosti rýchlych presunov na krátke vzdialenosti. Navyše sa netajil tým, že je vhodný nielen pre mužov, ale aj pre dámy, hoci len na každodenné nákupy.
Rovnako sa zdôrazňovalo, že pomôže pri práci, napríklad lekárom na ceste za pacientmi, služobníctvu, keď musí niečo narýchlo vybaviť, obchodníkom, starším deťom, pri každodenných cestách do práce alebo pri doručovaní zásielok. A skutočne, napríklad poštári v New Yorku elektrické kolobežky využívali s veľkou obľubou. Na kolobežkách v uliciach dohliadali na bezpečnosť aj policajti, ktorým obdobne konkurovali početní členovia newyorských gangov.