Súčasťou príspevku bol aj "návod", ako sa človek môže vyhnúť noseniu rúšok na základe zdravotnej výnimky. V prípade, že by si niekto pýtal potvrdenie o diagnóze, opýtaný sa podľa príspevku má odvolať na svoje "ústavné právo" neukazovať informácie o zdravotnom stave. Toto tvrdenie vyvrátila nielen polícia, ale aj expert na ústavné právo, ktorý pre AFP povedal, že takéto tvrdenia sú dezinterpretáciou Ústavy Slovenskej republiky. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
V zavádzajúcom facebookovom príspevku sa uvádzalo: "Možno by niektorí z vás aj nenosili rúško, len nevedia, ako sa brániť prípadným útokom a otázkam napríklad v predajni či na úrade. Mám pre vás typ, ako na to. Stačí odpovedať: 'Ja mám zdravotnú výnimku.' Ďalej vám povedia, nech ukážete papier. A vy im odpoviete, že nemáte povinnosť nikomu ukazovať informácie o svojom zdravotnom stave. A naozaj nemáte, ani predavačom, ani policajtovi, ani kontrolórovi, skrátka nikomu. Je to vaše ústavné právo."
V septembri sa na sociálnych sieťach šírilo aj tvrdenie, že samotná povinnosť nosiť rúško je protiústavná. Príspevky narážali na výnimku z povinného nosenia rúšok na verejných priestranstvách pre osoby s diagnostikovanými respiračnými či kožnými chorobami, ktorá bola prvýkrát plošne zavedená v opatrení Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) 4. júla 2020. Táto výnimka však bola zrušená novým opatrením ÚVZ SR, ktoré bolo ohlásené 29. augusta a začalo platiť 2. septembra, keď sa nanovo otvorili školy a začal školský rok. Následne bolo povinné nosenie rúšok opätovne predĺžené ďalším opatrením zo 14. septembra, ktoré je momentálne v platnosti do 1. októbra 2020, pričom možno očakávať jeho ďalšie predĺženie. ÚVZ SR na svojej stránke uviedol, že zdravotnú výnimku mnohí zneužívali.
Zavádzajúce informácie z príspevkov vyvrátila Polícia SR prostredníctvom statusu z 27. augusta 2020. Vo svojom stanovisku uviedla, že opatrenie o povinnosti nosenia rúšok nie je možné obísť, pričom sa opiera o § 163 a § 164 Trestného zákona, tj. trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Nepravdivé je aj tvrdenie, že neukázať potvrdenie o zdravotnom stave predavačovi, policajtovi či kontrolórovi je ústavným právom každého človeka. Opatrenia ÚVZ SR sú všeobecne záväznými právnymi predpismi príslušného orgánu štátnej správy a sú plne v súlade ako s Ústavou SR, tak aj s právnym poriadkom SR. Konkrétne sa riadia podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.
Stanovisko k ústavnosti práva "neukazovať informácie o svojom zdravotnom stave" poskytol pre AFP Marek Domin, expert na ústavné právo a docent na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa neho je predmetný faceebookvý status ukážkovým príkladom laickej interpretácie (fakticky dezinterpretácie) ústavy a základných práv a slobôd, ktoré ústava chráni.
Podľa Domina počíta Ústava SR s výnimkami z nedotknuteľnosti súkromia fyzických osôb. "Ak by naozaj malo platiť, že osoba má právo neposkytovať informácie o svojom zdravotnom stave nikomu a za žiadnych okolností, znamenalo by to popretie garancií ostatných základných práv a slobôd, napríklad aj práva na ochranu zdravia (čl. 40 Ústavy SR), o ktorého ochranu v prípade povinnosti nosiť rúško ide. Takže žiadne ústavné právo neposkytovať informácie o zdravotnom stave bez akejkoľvek výnimky neexistuje."
Domin upozorňuje aj na to, že neexistuje ani ústavné právo nenosiť rúško - opatrenia však musia byť primerané. "Povinnosť nosiť rúško predstavuje istú formu zásahu do základných práv a slobôd, napríklad osobnej slobody či slobody pohybu (čl. 17 resp. čl. 23 Ústavy SR). Aj tieto práva sú relatívne, teda obmedziteľné. Akékoľvek ich obmedzenie však musí rešpektovať princíp proporcionality, teda zjednodušene povedané, musí byť primerané. Vzhľadom na existujúcu úroveň poznania z oblasti medicíny/epidemiológie sa zdá, že skutočne ide o obmedzenie primerané, teda v súladné s ústavou."
