Dôvodom majú byť obavy zo zvyšujúceho sa počtu nakazených a snaha dostať COVID-19 pod kontrolu. V ich právomoci by tak najbližšie tri mesiace mohlo byť aj obmedzenie slobody pohybu či slobodného rozširovania informácií. Proti všeobecnému rozšíreniu núdzového stavu sa už ozývajú sulíkovci, ktorí chcú rozšírenie iba na zdravotníctvo, tak ako to bolo na jar.
Počet pozitívnych prípadov deň čo deň stúpa a premiér sa bojí, že pandémiu už nemáme pod kontrolou. Rozhodol sa preto zakročiť a na začiatku týždňa ohlásil sprísnenie opatrení, ktoré mu navrhol Ústredný krízový štáb. Od 1. októbra bude platiť zákaz hromadných podujatí vrátane omší.
Do platnosti takisto vstúpi povinné nosenie rúšok v exteriéri, ak budeme k cudzej osobe bližšie ako dva metre. Reštaurácie budú môcť byť otvorené len do desiatej večer. „Je mi to ľúto. Životy a zdravie sú absolútnou prioritou... a pokojne ma potom, keď to zvládneme, ukrižujte,“ uviedol Matovič, ktorý uprednostňuje ľudské životy pred ekonomickými záujmami.
To však nie je všetko. Kritická situácia si podľa premiéra vyžaduje navyše aj opätovné zavedenie núdzového stavu, ktorý bol vyhlásený v polovici marca a trval tri mesiace. Vtedy však platil len na oblasť zdravotníctva. Teraz by to malo byť inak. „Nebude len na oblasť zdravotníctva, bude to všeobecný núdzový stav,“ vysvetlil Matovič, pričom z jeho slov vyplýva, ako keby išlo o hotovú vec. „Rútime sa vo vlaku, ktorý nemá brzdy. Absolútne nemáme v rukách to, čo sa udeje najbližšie dva týždne. Núdzový stav to môže zastaviť,“ vyhlásil Matovič v TV Markíza. Na schválenie však potrebuje ešte súhlas ministrov.
Tí budú dnes o vážnom kroku hlasovať. „Je pravdepodobné, že áno,“ povedal nám minister Milan Krajniak na otázku, či návrh podporí. Nájdu sa však aj takí členovia vlády, ktorí ešte nie sú stopercentne presvedčení. „Pozrieme si odôvodnenie a zodpovedne sa rozhodneme. Avšak sme toho názoru, že lepšie by bolo, keby platil len pre zdravotníctvo,“ povedali Novému Času ministri Richard Sulík, Ivan Korčok a Branislav Gröhling z SaS.
Na jar platil len pre zdravotníctvo
Núdzový stav môže trvať až 90 dní. Ak ho vláda schváli, bude mať právomoc na obmedzenie slobody a vlastníctva, ale i obmedzenie doručovania poštových zásielok či slobodného šírenia informácií. Na jar, keď sa stav núdze týkal len nemocníc, mohla vláda nariadiť napríklad presun techniky či personálu medzi zdravotníckymi zariadeniami. Nemocnice zasa mali prestať poskytovať plánované operácie a svoje kapacity mali nechávať pre ľudí nakazených novým koronavírusom.
Mnohé krajiny v Európe zvládajú pandémiu horšie ako my, napriek tomu tam k vyhláseniu núdzového stavu zatiaľ nedošlo. Ponúka sa preto otázka, či je takýto radikálny krok potrebný a či by vláda nemohla zaviesť nové opatrenia aj bez toho. „Podľa môjho názoru vyhlásenie núdzového stavu nie je potrebné. Uvádzané opatrenia formálne spadajú do právomoci Úradu verejného zdravotníctva, ktoré môže prijať v čase ohrozenia verejného zdravia podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia aj bez toho, aby bol vyhlásený núdzový stav,“ ozrejmil advokát Marek Benedik.
Čo budú môcť urobiť počas núdzového stavu
- obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie
- obmedziť, alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať, alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním
- obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto
- obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení
- obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie
- obmedziť doručovanie poštových zásielok
- obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti
- zakázať uplatňovanie práva na štrajk