Zvažuje sa aj zdobrovoľnenie stravovania vo firemných kantínach. Nedostatok stravníkov by však bol pre kantíny osudný. Najmä v čase ekonomickej krízy sa zdá byť hotovostný príspevok lákavý, hrozí však, že odlivom zákazníkov z kantín a reštaurácií prídeme o zamestnanecké stravovanie tak, ako ho poznáme.
Na Slovensku je bežnou praxou, že za obedové menu platíme stravnými lístkami. Koniec koncov to je aj účel, pre ktorý tento zamestnanecký benefit v minulosti vznikol. Za obed, ktorý nás vyjde v priemere na 6,50 eura, zaplatíme jedným stravným lístkom a doplatíme z vlastného ešte približne 2,70 eura. Viete si však predstaviť, že by ste si mali platiť plnú sumu za obed každý deň, aj keby ste na to dostávali vopred vyčlenené peniaze?
Namiesto obeda zaplatené účty
Vláda totiž zamýšľa, že by stravné lístky vymenila za hotovosť. Po novom by vám tak zamestnávateľ posielal stravné ako výplatu. Nikto sa však zrejme doteraz nezamyslel nad tým, kto a či vôbec bude kontrolovať účel, na ktorý zamestnanci použijú tieto peniaze. Slovákov sme sa na to opýtali a výsledky neprekvapili. Podľa prieskumu 2muse by kúpe teplého obeda zostala verná sotva polovica zamestnancov, 41 % by peniaze použilo na chod domácnosti, platenie účtov či kúpu osobných potrieb. Každý desiaty Slovák by si stravné radšej ušetril.
Prestaneme vďaka stravnému v hotovosti jesť?
To asi sotva, no pravdepodobne by sme sa snažili prestravovať za čo najmenej. Pri menučku za 6,50 by nás obedy za mesiac vyšli na 143 eur, a to už je suma, ktorá sa dá podľa mnohých využiť aj lepšie ako na jeden obed denne. V tom lepšom prípade si začneme obedy variť doma, v tom horšom siahneme po lacnejších alternatívach. Čo tak bageta za euro päťdesiat, alebo treska s rožkom za euro? Reštaurácie a kantíny by tak prišli o stovky miliónov eur v tržbách, čo by pre stovky z nich znamenalo zánik.
Od šetrenia k nule
Skôr či neskôr by tak prišlo na debaty, či má vôbec stravné zmysel. Plní si vôbec príspevok na stravu svoj účel, keď ho zamestnanci používajú na kadečo iné, len nie na obed? Či chceme alebo nie, ak stravné lístky vymeníme za hotovosť, na takéto úvahy časom príde. Smerujeme teda zase len k jedinému, obyčajní ľudia budú mať hlbšie do vrecka.
Ukázalo sa, že až 44 % Slovákov bude v prípade stravného v hotovosti hľadať lacnejšie alternatívy, než aby si dopriali kompletný obed. Prieskum zisťoval postoj Slovákov začiatkom roka, teda ešte v čase, keď nepocítili dopady koronakrízy na svoje peňaženky. Je teda možné, že dnes by Slováci boli vo vynaložení každého svojho eura ešte o čosi opatrnejší.
Stravné v hotovosti je súčasťou podnikateľského balíčka. Zdravie ľudí by však malo byť prednejšie ako snaha zjednodušiť podnikateľské prostredie. Koniec koncov, ani to nebude výsledok tejto zmeny, keďže zavedenie hotovosti so sebou prinesie ďalšie komplikácie a aj samotní zamestnávatelia sa obávajú zvýšenia administratívy spojenej so stravným. Dnes je pre väčšinu zamestnancov stravné samozrejmosťou. Ak prejdeme k hotovosti, je len otázkou času, či ňou aj zostane.
