Vyplýva to z vyjadrení docenta ústavného práva Mareka Domina z Katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Odvoláva sa na poznatky o ochorení COVID-19 či negatívne vyhliadky pri kapacitách zdravotníctva.
Núdzový stav umožňuje širšie obmedzenie základných práv a slobôd ako v prípade situácie mimo núdzového stavu, a to aj v porovnaní s tzv. mimoriadnou situáciou. "Dá sa taktiež povedať, že prípadné obmedzenia práv uložené počas núdzového stavu sú, vzhľadom na znenie ústavného zákona, do určitej miery náročnejšie právne napadnuteľné alebo spochybniteľné, ako by tomu bolo v čase mimo núdzového stavu," uviedol Domin pre TASR. Vysvetlil, že ústavný zákon o bezpečnosti štátu výslovne vymenúva, aké práva a v akom rozsahu možno limitovať.
Vláda môže napríklad obmedziť slobodu pohybu alebo pobytu, či právo pokojne sa zhromažďovať. "V prípade, ak by nebol vyhlásený núdzový stav, možnosť obmedzenia týchto práv by bolo do určitej miery polemická. Naopak, v prípade núdzového stavu ústavný zákon o bezpečnosti štátu výslovne predpokladá možnosť tieto práva obmedziť," priblížil. Ako však dodal, aj v čase núdzového stavu platí, že jednotlivé práva môžu byť obmedzené len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný.
Na Slovensku od štvrtka opäť platí núdzový stav, zatiaľ na dobu 45 dní. Vláda v stredu (30. 9.) schválila návrh premiéra Igora Matoviča (OĽANO) na jeho vyhlásenie v súvislosti s druhou vlnou pandémie nového koronavírusu. Núdzový stav bude podľa prijatého uznesenia platiť "dňom 1. októbra 2020 na postihnutom území Slovenskej republiky". Vláda ho vyhlasuje v zmysle ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
