Podľa herca to vraj v tom čase bolo celkom normálne. V období, v ktorom národný umelec vyrastal, neboli telesné tresty ničím výnimočné v domácnostiach, ani na školách. Ladislav Chudík však priznal aj to, že takéto výchovné metódy vnímal ako veľké ponižovanie.
V rozhovore pre pánsky magazín si herec zaspomínal na svojich rodičov, ktorí boli úplne odlišní. „Otec bol rozhodný a dosť tvrdý, ale mama mi svojou stálou prítomnosťou vytvorila idylické detstvo. Bol som jedináčik a celá materinská opatera bola sústredená na mňa. Otec bol zamestnancom železiarní, bol to chlap od železa. Musel sa na svet pozerať celkom inými očami ako mamka, lebo on zarábal, doniesol peniaze a neraz som bol detským svedkom ich sporov, pretože otec bol šetrný a maminka rada nakupovala. Najväčšiu hrôzu som mal z toho, keď sa otec mamy pýtal koľko jej ešte zostalo z peňazí, ktoré jej dal. Vtedy nastali ťažké chvíle,“ prezrádza Chudík, ktorého otec dokonca telesne trestal!
„Otec mal iný názor aj na moju voľbu profesie. Niekedy ma veru aj zbil. Často som kľačal na kolenách, na kukurici. Otec mal korbáč, jeden z jeho remencov bol odstrihnutý a tri zostali. Tým korbáčom som dostával bitku. Od mamy som bitku nikdy nedostal. Otec mi však udeľoval v tom čase normálne dedinské tresty. Keď som bol neporiadny alebo som neprišiel včas ako som sľúbil, vyslúžil som si od neho bitku,“ priznáva s odstupom času umelec.
Ten však bitku dostával nielen doma, ale aj v škole. „V dedine som navštevoval ľudovú školu a mojej spolužiačke som raz povedal: „Zjedz ty hovno a ja bravka.“ Ona nelenila a išla sa sťažovať. Pán učiteľ ma zavolal k sebe a vylepil mi takú facku, že ešte keď som prišiel domov, zbadali rodičia na mojej tvári jeho otlačené prsty,“ šokuje Chudík a zároveň dodáva. „No takéto výchovné metódy nie sú šťastné, predovšetkým ponižujú.“
