V tejto oblasti vypukli minulú nedeľu doteraz najprudšie strety medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami za posledné roky. Už päť dní trvajúca eskalácia si dosiaľ vyžiadala takmer 130 obetí, ako potvrdili strany zapojené do konfliktu.
Oblasť sa ocitla v patovej situácii po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa etnicky prevažne arménsky región odtrhol od Azerbajdžanu. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu od Azerbajdžanu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30.000 obetí. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina, ani Arménsko.
Po najnovšom vyostrení situácie na kontaktnej línii vyhlásili Arménsko a Karabach v nedeľu stanné právo a mobilizáciu, zatiaľ čo Azerbajdžan okrem stanného práva zaviedol aj zákaz vychádzania vo veľkých mestách. Obe strany pokračujú v ostreľovaní územia nepriateľa, a to aj napriek výzvam na zastavenie bojov, ktoré stále prichádzajú zo zahraničia.
Lídri Francúzska, Ruska a Spojených štátov vyzvali tiež na okamžité zastavenie bojových operácií a apelovali na predstaviteľov vedenia Arménska a Azerbajdžanu, aby sa zaviazali, že obnovia rokovania o urovnaní konfliktu, a to bez predbežných podmienok. Rokovanie by sa podľa Macrona, Putina a Trumpa malo konať pod záštitou spolupredsedov Minskej skupiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Minská skupina, ktorú vytvorila OBSE v roku 1992, sa zúčastňovala na summitoch arménskych a azerbajdžanských lídrov, nepodarilo sa jej však nájsť nijaké trvalé riešenie pre konflikt v Náhornom Karabachu.
