Za závažnú považuje pasivitu zodpovedných orgánov. Argumentuje výsledkami prieskumu zameraného na environmentálne záťaže z minulosti. Konštatuje, že v 73 zo 152 skúmaných prípadov, v ktorých sú úrady nečinné, došlo k porušeniu práva na ochranu zdravia pre každého a práva na priaznivé životné prostredie, ochranu životného prostredia. Informovala o tom Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu Kancelárie verejného ochrancu práv SR.
Ombudsmanka sa v prieskume zamerala na 152 registrovaných environmentálnych záťaží kategórie B, teda potvrdené environmentálne záťaže klasifikované ako najviac ohrozujúce. Konštatuje, že v 73 prípadoch nebol určený pôvodca záťaže, pretože príslušný orgán ani nezačal konanie o určení povinnej osoby na sanáciu. "Toto zistenie považujem za obzvlášť alarmujúce najmä vzhľadom na skutočnosť, že vo všetkých prípadoch ide o environmentálne záťaže s vysokou prioritou, ohrozujúce nielen životné prostredie, ale aj život a zdravie všetkých obyvateľov už niekoľko desiatok rokov," uviedla s tým, že na Slovensku je okolo 30.000 potenciálnych zdrojov znečistenia a 1817 evidovaných envirozáťaží.
Zdôraznila, že základné práva porušujú svojou nečinnosťou aj úrady. Odporúča, aby jednotlivé okresné úrady životného prostredia z vlastného podnetu okamžite začali konanie o určenie povinnej osoby na sanáciu zmienených 73 záťaží. "Z preskúmaných 152 prípadov, len v ôsmich vydali okresné úrady životného prostredia v sídlach krajov rozhodnutie o určení povinnej osoby a v troch konanie zastavili, keďže vláda SR určila ako povinnú osobu Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR," informuje. Pripomenula, že rozhodnutie musí obsahovať lehotu na predloženie plánu prác na odstránenie záťaže, ktorý musí opätovne schváliť príslušný úrad, pričom pri záťažiach s vysokou prioritou je to rok od rozhodnutia vlády. V žiadnom zo skúmaných prípadov však podľa nej úrad nerozhodol o pláne prác napriek tomu, že najstaršie rozhodnutia o určení povinnej osoby sú z roku 2017. Navrhuje, aby konala inšpekcia a aby sa časovo určila "vágne formulovaná" možnosť odkladu.
Problém vidí i pri prerušovaní či zastavovaní konaní. Poukázala na Istrochem. Keďže za štyri roky nebol určený zodpovedný subjekt, ide podľa nej o porušovanie základných práv. Hovorí o potrebe upraviť zákonnú lehotu, počas ktorej by bolo MŽP povinné navrhnúť vláde a vláda následne rozhodnúť, ktorý rezort má zabezpečiť vykonanie povinností pri odstránení záťaže. Rovnako poukázala na neschopnosť určiť povinnú osobu, napríklad pri Chemko-Strážske. Odporúča, aby bola táto záťaž prekvalifikovaná ako potvrdená. Rezortom životného prostredia a vnútra navrhuje, aby s okresnými úradmi vykonali kroky zamerané na sanáciu a odstránenie dosahov envirozáťaže.
Zároveň žiada sprístupnenie informácií o pravdepodobných envirozáťažiach. To, že verejnosť k nim nemá prístup, podľa nej odporuje právu na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia. Odporúča preto MŽP a poslancom, aby prehodnotili zákaz sprístupňovania informácií o pravdepodobných environmentálnych záťažiach pre verejnosť a odstránili zo zákona o geologických prácach sporné ustanovenie.
