Oznámil to predseda Európskej rady Charles Michel, podľa ktorého zhoda otvára cestu k diplomatickému riešeniu napätia v Stredomorí a zároveň ukazuje, že EÚ pevne stojí za Cyprom. Ten požadoval tvrdší prístup voči Ankare výmenou za svoj súhlas s bieloruskými sankciami.
"Je veľmi dôležité, že sme urobili to, na čom sme sa zhodli už pred niekoľkými týždňami," uvítal Michel konečnú dohodu na postihoch voči štyrom desiatkam Bielorusov zodpovedných za volebné manipulácie a násilné potláčanie opozičných protestov. Zoznam bol hotový už v polovici septembra, Cyprus ho však doteraz na ministerských rokovaniach blokoval.
Členské krajiny by podľa Michela mali sankcie formálne schváliť ešte v piatok. Autoritársky vládca Alexander Lukašenko, ktorého EÚ ako prezidenta neuznáva, na zozname napriek naliehaniu zvlášť pobaltských krajín nie je.
"Budeme, samozrejme, sledovať vývoj v Bielorusku," podotkol šéf únijných summitov k možnému rozšíreniu postihov aj na Lukašenka. Únia však podľa neho zatiaľ preferuje snahu o dialóg, ktorý by v Bielorusku mohol viesť k ukončeniu násilností voči opozícii a k vypísaniu nových volieb.
Vo vzťahoch s Tureckom budú podľa Michela kľúčové budúce týždne, kedy sa uvidí, či má Ankara záujem o dialóg, alebo či chce pokračovať v prieskumnej ťažbe pri cyperských brehoch. V druhom prípade piatková dohoda únii umožňuje siahnuť k tvrdšiemu postupu vrátane prípadných sankcií.
"Teraz je na Turecku, aby ukázalo, či sa chce spolu s nami vydať konštruktívnou cestou. To je naša piatková ponuka. Ale celkom jasne hovoríme, že v opačnom prípade máme k dispozícii všetky potrebné nástroje," povedala po rokovaní predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Summitová dohoda by podľa nej mohla Ankaru motivovať k spolupráci ponukou užšieho obchodného partnerstva a rozšíreniu colnej únie, ak sa však Turecko nevyvaruje "jednostranným provokáciám", môže EÚ siahnuť po sankciách.
