Aj keď samotný vírus je mnohonásobne menší než otvory v materiáloch, z ktorých sa rúška vyrábajú, prenáša sa prostredníctvom veľkých kvapôčok, ktoré rúško v drvivej väčšine prípadov zastaví. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Profesor fyziky na parížskej Sorbonne Jean-Michel Courty, ktorý zároveň pôsobí ako výskumný pracovník v parížskom laboratóriu Kastler Brossel, pre agentúru AFP uviedol, že ide o úplné klamlivý argument. Courty pre AFP vysvetlil, že aj keď je samotný vírus skutočne menší než póry v materiáli rúška, prenáša sa vo väčších kvapôčkach vody, ktoré sú z tela vypudzované napríklad pri kýchaní.
Podľa Juliana Leibowitza, profesora mikrobiálnej patogenézy a imunológie na lekárskej fakulte univerzity A&M v Texase, nemá cenu sústrediť sa na veľkosť vírusu, lebo tá je irelevantná. Záleží na veľkosti kvapôčok, ktoré ho obsahujú.
Súhlasí s tým aj Patrick Remington, bývalý epidemiológ amerického Strediska pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) a riaditeľ programu preventívnej medicíny na Wisconsinskej univerzite v Madisone (UW-Madison).
"Vírus sa prenáša hlavne väčšími kvapôčkami s priemerom 5-15 mikrometrov," povedal Remington pre AFP. Podľa neho dobre padnúce rúška výrazne znižujú počet kvapôčok, ktoré človek vylúči.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú kvapôčky relatívne ťažké a rýchlo padajú k zemi. Ale aj ľahšie kvapôčky s priemerom menším než 5 mikrometrov vylúčené dychom prenášača vírusu, ktoré vydržia vo vzduchu dlhšiu dobu vo forme aerosólu, rúška pomerne spoľahlivo zachytia, tvrdí Jean-Michel Courty.
V článku publikovanom v časopise Pour la Science vysvetľuje Courty spoločne s profesorom fyziky Edouardom Kierlikom, ako fungujú zdravotnícke rúška. Sú vyrobené z netkaných vlákien o priemere približne piatich mikrometrov. "Filter v skutočnosti nevyzerá ako tunel, ale ako hustý les," tvrdí Courty. Kvapôčky, poháňané prúdom vzduchu, sa nemôžu vyhnúť "stromom" (vláknam). "Nemôžu zatáčať, je to ako rýchlo idúce auto, takže skôr či neskôr narazia na vlákno filtra," vysvetľuje Courty.
Pokiaľ ide o menšie kvapôčky, tie sú pri strete s molekulami odrážané priamo do vlákien rúška. "Je to ako keď sa snažíte prejsť preplnenou chodbou, nakoniec aj tak skončíte pri stene - alebo sa o ňu aspoň obtriete," uviedol vedec.
Bolo by však nesprávne domnievať sa, že materiál rúška funguje len ako "sito". Zdravotnícke rúška sú vyrobené z polypropylénu, ktorý vďaka silnej elektrostatike "priťahuje malé častice rovnako ako tkaniny z mikrovlákna, ktoré priťahujú prach," dodal Courty.
Ako WHO, tak aj Ministerstvo zdravotníctva SR odporúčajú rúško ako efektívne opatrenie proti šíreniu koronavírusu. Čím viac ľudí ho nosí, tým je opatrenie efektívnejšie, pretože sa tak ľudia chránia navzájom.
Aj zdravotnícke rúška majú, samozrejme, svoje limity. Podľa štúdie publikovanej v americkom vedeckom časopise Physics of Fluids nie je žiadne rúško "stopercentne efektívne proti extrémne malým aerosólovým časticiam". To ale ani nie je žiaduce. "Nemohli by sme dýchať," uviedol Jean-Michel Courty.
"K tomu, aby rúška zohrávali dôležitú úlohu pri spomalení epidémie, nemusia byť stopercentne účinné," povedal pre AFP virológ Benjamin Neuman z texaskej univerzity A&M. Pre maximálnu účinnosť je nutné rúško správne nasadiť a nenosiť ho dlhšie ako štyri hodiny v kuse, povedal Rim Chaoui, vedúci odboru bezpečnosti práce Francúzskej asociácie pre štandardizáciu (AFNOR). V priebehu dňa rúško vlhne, čím sa znižuje jeho účinnosť. Preto sa odporúča ho každé štyri hodiny vymieňať.
