Podľa portálu Gazeta.ru to v piatok uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá vysvetlila, že sa tak stane v súlade so spojeneckými záväzkami Ruska a Bieloruska.
Zacharovová vyhlásila, že Rusko považuje sankcie EÚ voči Bielorusku "za otvorený a neprijateľný nátlak na bieloruské vedenie" a za porušenie jedného z kľúčových princípov Charty OSN a Helsinského záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorým je nezasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu.
Hovorkyňa v reakcii na rozhodnutie lídrov EÚ o sankciách voči Bielorusku poukázala na to, že "zo strany EÚ nepadlo ani slovo na podporu ústavnej reformy zameranej na liberalizáciu politického systému Bieloruska prostredníctvom celonárodného dialógu".
Kritizovala tiež, že EÚ sa podľa nej namiesto konštruktívnej úlohy a pomoci pri stabilizácii situácie v Bielorusku rozhodla nasledovať niektoré z členských štátov, ktorým ide o ďalšie "rozkolísanie vnútropolitickej situácie v Bielorusku".
Zacharovová apelovala na EÚ, aby uvažovala "o nebezpečných dôsledkoch takejto línie".
Európska únia v noci na piatok rozhodla, že uvalí sankcie na 40 vysoko postavených predstaviteľov bieloruského vedenia, ktorí sú podľa Bruselu zodpovední za volebné podvody a porušovanie ľudských práv.
Bielorusko oznámilo zavedenie odvetných opatrení proti viacerým zástupcom EÚ, ako aj voči predstaviteľom Kanady a Spojeného kráľovstva.
Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Prakticky hneď po zatvorení volebných miestností a zverejnení exit polls sa v republike začali masívne protesty proti falšovaniu výsledkov volieb. Podľa Ústrednej volebnej komisie voľby vyhral doterajší prezident Alexandr Lukašenko. Prakticky žiaden z jeho protikandidátov tieto oficiálne výsledky neuznal. Napriek tomu i pretrvávajúcim protestom sa 23. septembra uskutočnila Lukašenkova inaugurácia.
