Demonštrácia sa konala v meste Tabríz, ktoré je metropolou provincie Východný Azerbajdžan, kde žije početná menšina Azerov.
Podľa iránskej tlačovej agentúry FARS sa v meste vo štvrtok zišlo zhruba 500 ľudí, ktorí skandovali slogany na podporu ukončenia "okupácie Náhorného Karabachu", prevažne Arménmi obývanej enklávy, ktorá v 90. rokoch vyhlásila nezávislosť od Azerbajdžanu, avšak neuznáva ju žiaden štát na svete, ani Arménsko.
V mestách Zandžán a Ardabíl, ktoré sú metropolami rovnomenných iránskych provincií, polícia zabránila demonštrantom v zhromažďovaní. Niekoľko ľudí v Zandžáne bolo zadržaných bezpečnostnými silami po tom, ako skandovali "etnocentrické heslá," uviedla FARS.
Irán je domovom veľkej komunity Azerov, ktorá žije prevažne na severozápade krajiny. Podľa odhadov v Iráne, ktorý má 80 miliónov obyvateľov, žije približne desať miliónov Azerov, ale aj takmer 100 000 Arménov.
Vyhlásenie nezávislosti Náhorného Karabachu od Azerbajdžanu vyvolalo na začiatku 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala 30.000 obetí. Najnovšie sa situácia na kontaktnej línii prudko zhoršila uplynulú nedeľu, odkedy v oblasti pokračujú boje. Arménsko a Karabach v nedeľu v reakcii na tento vývoj vyhlásili stanné právo a mobilizáciu, zatiaľ čo Azerbajdžan okrem stanného práva zaviedol aj zákaz vychádzania vo veľkých mestách.
Tieto ozbrojené potýčky, najhoršie od roku 2016, vyvolali obavy z novej vojny medzi oboma krajinami.
Od dohody o prímerí z roku 1994 sa rozhovory o riešení konfliktu v Náhornom Karabachu v podstate zastavili.
Francúzsko, Rusko a USA síce sprostredkovali mierové snahy ako Minská skupina, ale ich posledný významnejší pokus dotlačiť zainteresované strany k mierovej dohode sa v roku 2010 skončil neúspechom.
Irán, ktorý udržiava dobré vzťahy s Arménskom aj Azerbajdžanom, vyzval v nedeľu na ukončenie bojov a vyhlásil, že je pripravený zasadiť sa za začatie rozhovorov a vyhlásenie prímeria medzi svojimi dvoma susedmi.
