Pre TASR to uviedol predseda Súdnej rady (SR) SR Ján Mazák k reforme súdnictva z dielne Ministerstva spravodlivosti SR, ktorú v stredu (30. 9.) schválila vláda.
Predseda okrem iného víta odstránenie možnosti zamietať návrhy na ústavný súd pre nedostatok hlasov v pléne. Taktiež zmenu v obsadzovaní miest sudcov na tomto súde, ktorá podľa neho zabezpečí kontinuitu v rozhodovaní a orgánovú pamäť. "Vždy na ústavnom súde budú popri nových sudcoch aj takí, ktorí tam pôsobili dlhší čas. To je neoceniteľná hodnota pre jeho riadne fungovanie," zdôraznil.
Posilnenie kompetencií súdnej rady vníma ako významný krok z dvoch hľadísk. Prvým je jej stabilizovanie v inštitucionálnom rámci SR, keďže zostáva súčasťou ústavného systému. "Nové oprávnenia a povinnosti zas potvrdzujú, že otázkam sudcovskej spôsobilosti a majetkovým priznaniam sudkýň a sudcov sa bude venovať dôrazná pozornosť, rovnako aj vyvodzovaniu dôsledkov pri zistení nedostatkov, chýb alebo iných skutočností, ktoré nepriaznivo zasahujú do nezávislosti, nestrannosti a spravodlivého výkonu súdnej moci," poznamenal Mazák.
Zriadenie Najvyššieho správneho súdu podľa neho dotvára súdny systém v štáte, ktorý chce byť nielen právnym, demokratickým, ale aj moderným štátom 21. storočia. "Správne súdnictvo predstavuje silnú a nezastupiteľnú ochranu jednotlivcov pred nezákonnosťou a 'výčinmi' exekutívnej moci," uviedol s tým, že jeho zriadenie je vyjadrením rešpektu k správnemu súdnictvu ako takému.
Hoci na predložených legislatívnych návrhoch podľa Mazáka niet čo zásadnejšie meniť, neznamená to, že nie je priestor pre ďalšiu diskusiu. "Jej ťažiskom by sa mala stať rozhodujúca otázka, či všetky zmeny a novely majú takú kvalitu i rozsah, že budú aj pomerne ľahko a pružne vykonateľné a implementované do právnej praxe bez nejakých podstatnejších prekážok," dodal.
