Málokto pritom vedel, že má partnera a plánujú spolu dieťa. Novému Času tesne pred pôrodom otvorene porozprávala o tom, prečo sa s advokátom Ľubomírom Klčom (36) neukazuje na verejnosti a či ho chce mať pri pôrode.
Máte pár týždňov do pôrodu. Ako sa cítite?
Cítim sa v pohode, primerane ôsmemu mesiacu vytúženého tehotenstva. Som trochu viac zadýchaná a občas unavená, ale to určite poznajú všetky maminy.
Keby ste mali porovnať prvé tehotenstvo pred vyše tridsiatimi rokmi a toto druhé, v čom vidíte najväčší rozdiel?
V princípe v ničom. Tehotenstvo je tehotenstvo už od počiatku ľudstva. Vývojom spoločnosti a napredovaním medicíny, pokrokom a vzdelaním lekárov má však to súčasné určite mnohé výhody. No a v individuálnej rovine - som pripravená na všetko aj vďaka tehotenstvu so synom spred rokov.
Vaše tehotenstvo je rizikové. Na sociálnej sieti ste prosili ženy o radu, čo robiť s bolestivým tŕpnutím rúk a viackrát ste sa „posťažovali“, že vám lekár nakázal len oddychovať. Nechýbala vám letná dovolenka?
Tak určite sú aj rizikovejšie tehotenstvá. Nemusela som ležať v nemocnici. Musela som si len dávať pozor oproti bežnému životu. Nemôžem športovať, musím viac oddychovať, ležať, pomaly chodiť. Ale je to v pohode. Len ten šport mi chýba, to je fakt.
Máte pre dcérku už všetko nachystané? Nie je tajomstvom, že ste poverčivá a so skladaním kočíka ste čakali...
Máme. Mali sme to vybraté už predtým, ako sme sa dozvedeli, že čakáme dievčatko. Volá sa Lea. Kočík máme tiež, ale nie doma. Všetko ostatné už má ale Leuška pripravené, lebo sa na ňu všetci veľmi tešíme.
Máte nejakú príhodu s tým, ako ste oznamovali tehotenstvo svojim najbližším? Boli prekvapení, alebo vedeli, že sa o bábätko snažíte?
Najbližší v mojom prípade je môj syn. S Martinom máme veľmi otvorený a úprimný vzťah, takže vie a vedel všetko. Nebol prekvapený, len sa o mňa bál. Ale to už máme za sebou a na malú sestru sa už teší s nami.
Reakcie verejnosti na vaše tehotenstvo boli rôzne. Niektorí vám gratulovali a iní zas vyčítali, že už ste na dieťa, ak to tak môžem povedať, pristará. Dotkli sa vás takéto reči?
Budem úprimná, mňa reakcie verejnosti nezaujímali a nezaujímajú. Nikto z tejto „verejnosti“ s nami nežije, nevie o našich životoch vôbec nič a rovnako my od nikoho nič nechceme. Takže, ďakujeme všetkým za milé a podporné slová, a tým ostatným frustrovaným anonymom prajem, aby našli vo vlastných životoch aspoň časť lásky, spokojnosti a šťastia, aké máme my doma. Nech sa im darí.
