Pristavujú sa tu nielen ľudia z obce a širšieho okolia, ale zájdu sem aj zvedavci z Bratislavy. Všetci si na voňavej kráse idú oči vyočiť. Skromná žena tvrdí, že tajomstvo kvitnúcej nádhery je robiť to s láskou.
Kvetinový dvor v uličke obce Tvrdošovce sa stáva už atrakciou vďaka pestrofarebnej nádhere, ktorá je pred domom. O všetko sa stará domáca pani Soňa (46), ktorá si život bez kvetov nevie ani predstaviť. „Pre mňa je to niečo, bez čoho by som už nevedela žiť, veľmi milujem kvety. Celé tajomstvo spočíva v tom, že sa o ne musíte starať s láskou - tak ako o rodinu, zvieratá, tak aj o kvety. Krášlia nám nielen dom a dvor, ale aj život,“ vyznáva sa zo svojej vášne.
Začalo to muškátmi
Voňavé kráľovstvo na dvore rodinného domu v Tvrdošovciach začalo vznikať približne pred šiestimi rokmi. „Vždy som mala muškáty na balkóne a oknách a postupne som asi pred 6 rokmi pridávala ďalšie a ďalšie a skúšala som, ako sa im bude dariť. Väčšinou som si ich dopestovala sama, alebo kúpila štepy, ktoré stoja 30 centov. Keby som ich mala kupovať takto, vyšlo by ma to aj na 500 eur, “ prezradila pani Soňa, ako sa dopracovala k takej úžasnej voňavej výzdobe svojho domčeka.
Na dovolenky nechodí
„Niektorí ľudia si myslia, že kto má kvety, musí byť bohatý, ale kvety nie sú o materiálnom bohatstve, veď my ani na dovolenky nechodíme. Svoje kvetinky by som nezverila do rúk nikomu, starám sa o ne len ja,“ priznáva pracovitá Soňa. A nie je to veru žiadna maličkosť. „Denne ich polievam hodinu a pol, väčšinou večer, ešte aj v tom mám svoj systém. Miniem na to 600 litrov vody denne. Keď robím prebierku, že odstraňujem suché listy a zvädnuté kvety, to trvá aj 4 až 5 hodín. Ak sa niektorému kvietku nepáči, stále ho premiestňujem, hľadám miesto, kde by mu bolo najlepšie,“ smeje sa vitálna žena.
Veľa času a lásky
Všetko úsilie venované opatere kvietkov Soňa rozhodne nevníma ako nejakú drinu. Je to pre ňu najmä relax a milovaná záľuba. „Všetkému musí človek obetovať čas, prácu a najmä lásku. Všetky rastlinky dávam prezimovať pod vykúrenú fóliu, pred prvými mrazmi ich ostrihám a uskladním na zimu. Ešte aj tie, čo sa vraj nedajú prezimovať, ja vždy každú zachraňujem, do poslednej chvíle sa jej venujem. Potom je výsledok takýto,“ skonštatuje starostlivá kvetinárka s úsmevom. A koľko druhov kvetín vlastne na jej dvore je? „Fuu, neviem, asi 20, ale neviem to spočítať. Sú tu muškáty, levanduľa, fuchsia, oleandre, je toho veľa. Taká najnáročnejšia je asi mandevilla, ona je dosť háklivá a potrebuje viac opatery a veľké teplo,“ prezrádza Soňa. Na nadšených zvedavcov, ktorí chodia k ich domu čoraz častejšie, si už zvykla. S potešením ich nechá odfotit si jej kvetinovú džungľu.