Pre agentúru SITA to uviedol politológ Gabriel Eštok z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Reagoval tým na nedávny prieskum verejnej mienky o dôveryhodnosti politikov, ktorý pre televíziu Markíza urobila agentúra Focus od 26. augusta do 2. septembra na vzorke 1 022 respondentov. Čaputovej v ňom vyslovilo dôveru 66 percent oslovených, kým Matovičova popularita klesla v porovnaní s aprílovým prieskumom o 16 percent na výsledných 32 percent.
Politológ vysvetlil, že miera dôveryhodnosti v politika na danom poste súvisí aj so samotným druhom funkcie. „Pre výkon prezidentskej funkcie je typická skôr charakteristika a právomoci, ktoré môžeme označiť za reprezentatívne. A tie štandardne v občanoch nevyvolávajú výrazne negatívne emócie a skôr vytvárajú pozitívnu emóciu. Voči prezidentskej funkcii neexistuje priama a jednoznačná opozičná sila a preto nie je politik na tomto poste, väčšinou, vťahovaný do otvorených politických súbojov,“ ozrejmil. Slovenská hlava štátu má podľa jeho slov v spoločnosti väčšinový obraz političky, ktorá sa snaží spájať aktuálne silne rozdelené politické spektrum na Slovensku a vytvárať priestor pre nachádzanie konsenzu. „Ak sa jej spôsob výkonu politiky výraznejšie nezmení a niečo radikálne sa na slovenskej politickej scéne neudeje, pravdepodobne si takúto úroveň dôvery medzi občanmi udrží,“ myslí si Eštok.
Dôvera voči premiérovi Igorovi Matovičovi klesla v porovnaní s aprílovým prieskumom o 16 percent na výsledných 32 percent. Podľa politológa je za tým možné vidieť dve roviny. Prvá vyplýva zo samotnej povahy funkcie. „Premiér je ako ,tvár vlády´, úplne prirodzeným hlavným terčom pre opozičnú politiku. Väčšinou sa teda stretávame s poklesom dôvery voči vládnym politickým stranám a vládnym politikom. Aj keď to nemusí byť a ani nie je vždy pravidlom,“ konštatoval Eštok.
Druhou rovinou je podľa neho samotný výkon mandátu. „Zdá sa, že Matovič sa ako šéf exekutívy ešte nedokázal zžiť so samotnou funkciou. Pokles dôveryhodnosti o 16 percent od apríla do septembra tohto roku skôr naznačuje akési vytriezvenie vo verejnosti a aj čiastočné sklamanie z politiky tejto vlády zosobnenej práve Matovičom,“ zhodnotil Eštok. Vidí za tým aj spôsob komunikácie predsedu vlády. „Určite mu nepomohli aj ďalšie kauzy posledného obdobia, ako napríklad jeho plagiátorstvo v diplomovej práci, spôsob obsadzovania okresných úradov, ktorý bol v rozpore s ním ponúkaným prístupom pred voľbami, alebo otázne využívanie právnych služieb na úradoch vedených hnutím OĽaNO,“ vymenoval politológ. Doplnil, že to súvisí aj so samotnou „únavou“ občanov z pandémie koronavírusu, „keď akékoľvek opatrenie na boj s ňou u niektorých občanov vedie skôr k negatívnejším reakciám ako tomu bolo v prvej fáze, ktorá skôr občanov zomkla“.
Pred predsedu vlády sa v prieskume dôveryhodnosti dostali aj líder strany Hlas - sociálna demokracia Peter Pellegrini (51 %), predseda Národnej rady SR Boris Kollár (35 %) a predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík (34 %). Politológ poukázal na fakt, že Sulík je jediný vládny politik v prieskume, u ktorého nedošlo k poklesu dôvery ani k jej nárastu. „Pravdepodobne to súvisí najmä s jeho schopnosťou presvedčiť občanov, že vo vláde napĺňa tie úlohy, ktoré si vytýčil, a to aj za cenu viac či menej otvoreného konfliktu aj so samotným premiérom,“ poznamenal. Sulík sa podľa neho komunikačne orientuje na presne vymedzenú skupinu občanov a dokáže vysielať smerom k verejnosti signály, že aj vo vláde dokáže zabojovať za svoje videnie výkonu politiky. „Navyše sa s ním za posledné obdobie nespájali výraznejšie mediálne kauzy. Určite bude zaujímavé sledovať trendy v dôvere občanov v Richarda Sulíka a najmä, či je aj u vládneho politika dlhodobejšie udržateľná,“ uzavrel Eštok.
