Stalo sa tak v dôsledku správ o použití kanadských technológií v arménsko-azarebajdžanskom konflikte o Náhorný Karabach.
Kanadský minister zahraničných vecí Francois-Philippe Champagne vo svojom vyhlásení dodal, že nariadil prešetrenie obvinení uvádzaných v miestnych médiách, že Azerbajdžan pri ozbrojených zrážkach s Arménskom použil na svojich na bezpilotných dronoch kanadské zobrazovacie a zameriavacie systémy.
Obhajcovia kontroly zbraní zdokumentovali predaj výstroja Wescam do Turecka, ktoré je blízkym spojencom Azerbajdžanu.
Ottawa v októbri roku 2019 oznámila zmrazenie vydávania vývozných povolení pre vojenské zásielky do Turecka. Bola to reakcia na výpady Turecka proti Kurdom v severnej Sýrii. Toto obmedzenie bolo však zrušené v máji tohto roku.
Ankara podporuje Baku, svojho dlhoročného spojenca, v bojoch o Náhorný Karabach - oblasť obývanú Arménmi, ktorá sa v 90. rokoch 20. storočia odtrhla od Azerbajdžanu.
K najnovšej eskalácii došlo 27. septembra a je najhoršia od 90. rokov minulého storočia, keď si konflikt vyžiadal 30.000 životov, pričom sa rozšírili za hranice Náhorného Karabachu.
Vyvolali medzinárodné obavy o stabilitu južného Kaukazu, ktorým prechádzajú potrubia prepravujúce azerbajdžanskú ropu a zemný plyn na svetové trhy, približuje Reuters.
Podľa Náhorného Karabachu si najnovšie bojové operácie vyžiadali životy asi 220 príslušníkov karabašskej armády. Štátne arménske infocentrum uviedlo, že v regióne bolo zabitých aj 21 civilistov a 82 ďalších bolo zranených, informovala agentúra Interfax.
Azerbajdžanské úrady neuviedli podrobnosti o obetiach z radov príslušníkov ozbrojených síl, informovali však, že zabitých bolo 24 civilistov a ďalších 124 ich bolo zranených.
Náhorný Karabach sa odtrhol od Azerbajdžanu a vyhlásil svoju nezávislosť, ktorú však neuznáva žiadny štát na svete, a to ani Arménsko.