Vyplýva to z najnovšej výročnej správy o pravicovom extrémizme nemeckého ministerstva vnútra, ktorú predstavili v utorok v Berlíne predstavitelia vlády. Informovala o tom agentúra DPA.
V období od januára 2017 do marca 2020 evidovali bezpečnostné zložky v Nemecku vo vlastných radoch 377 prípadov s podozrením na pravicový extrémizmus. Vo väčšine prípadov išlo o používanie krajne pravicových symbolov, sloganov či meme na sociálnych sieťach a radikálne vyjadrenia v chatovej konverzácii.
Na úrovni spolkových krajín išlo o 319 prípadov a na federálnej úrovni v radoch polície, colných úradov a spravodajských služieb sa objavilo 58 podozrení. Ďalších 1064 prípadov hlásila nemecká Vojenská kontrarozviedka (MAD), uviedol šéf Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) Thomas Haldenwang.
Predmetná správa bola zverejnená niekoľko týždňov po tom, ako vyšetrovatelia odhalili v spolkových krajinách Berlín, Severné Porýnie-Vestfálsko a Meklenbursko-Predpomoransko uzavreté chatovacie skupiny, v ktorých si policajti vymieňali rasistické a antisemitské poznámky. V dôsledku týchto zistení čelil zvýšenému tlaku nemecký minister vnútra Horst Seehofer, ktorý v čase medzinárodných protestov hnutia Black Lives Matter tvrdil, že v nemeckej polícii nie je dôvod na vyšetrovanie inštitucionalizovaného rasizmu.
Správa ďalej uvádza, že väzby na organizovanú pravicovú scénu v krajine malo len málo predstaviteľov polície a spravodajských služieb, ktorých vyšetrovali za pravicovo-extrémistické správanie. Len v dvoch prípadoch bol daný príslušník polície členom pravicovej extrémistickej organizácie.
Zverejnená správa ukázala, že prevažná väčšina zamestnancov nemeckých bezpečnostných zložiek je pevne zaviazaná dodržiavať ústavu, povedal novinárom Seehofer s tým, že ide len o malý počet zistených podozrení. "V bezpečnostných zložkách štátu či spolkových krajín nemáme žiaden štrukturálny problém s pravicovým extrémizmom," vyhlásil minister.
