Sudcovia však mali mesiac na vyhotovenie písomného rozhodnutia, v ktorom detailne rozpisujú, prečo nevzali do basy Mariána Kočnera (57) a Alenu Zsuzovú (46). Viackrát sa odvolávajú na zásadu „in dubio pro reo“, ktorá v preklade z právnického žargónu znamená, že ak nemajú istotu v dôkazoch proti obžalovaným, tak musia rozhodnúť v ich prospech. Nový Čas zosumarizoval, ktoré dôkazy podľa trojice nestačili na to, aby známu dvojicu posadili za mreže.
1. Svedok Andruskó je čiastočne nedôveryhodný
Súd hovorí, že všetky informácie, ktoré mal Andruskó ako svedok o Kočnerovi, boli prostredníctvom Zsuzsovej. Andruskó v pozícii svedka podľa súdu získal benefit spočívajúci v miernejšom trestnom postihu za priznanie sa a výpoveď proti iným osobám. „Súd nenachádza ďalší spoľahlivý a nevyvrátiteľný dôkaz majúci významnú váhu, ktorým by tvrdenia tohto svedka vo vzťahu k obž. Kočnerovi, získané z počutia od inej osoby, konfrontoval, a tak overil ich pravdivosť.“ Označujú ho za kajúcnika, čiže svedka, ktorý vypovedá o trestnej činnosti, hoci nie je priamym svedkom.
„Výpoveď kajúcnika by sa nemala preceňovať, ani glorifikovať, ani automaticky považovať za pravdivú, ale mala by sa dôsledne preverovať, vrátane motivácie kajúcnika spolupracovať s prokuratúrou.“ Zaujímavé je tiež zdôvodnenie, prečo Andruskóova výpoveď stačila pri odsúdení vodiča Szabóa - súd hovorí, že jeho výpoveď sa v tomto prípade zhoduje s dôkazmi, zatiaľ čo pri Kočnerovi a Zsuzsovej nie.
2. Kde boli rozpory pri Andruskóovi
„V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že ani samotná výpoveď sv. Andruskóa (ako jediný priamy dôkaz) nie je vo všetkých smeroch potvrdená ostatnými dôkazmi. Naopak, mnohé nepriame dôkazy spochybňujú, či priam vyvracajú jeho tvrdenia o priebehu udalostí súvisiacich so skutkom.“
Za problematické považujú napríkal to, že tvrdil, že objednávku vraždy Kuciaka mu sprostredkovala Zsuzsová s tým, že bol objednávateľom Kočner a neskôr Andruskó pripustil, že sa mohol zmýliť. Tiež tvrdil, že vraždy prebehli inak, ako sa naozaj stali - že do domu najskôr vstúpil Szabó, pričom neskôr sa k vražde priznal Marček. Alebo tvrdil, že peniaze za vraždu mu sľúbila priniesť Zsuzsová po stretnutí s Kočnerom, ktoré bolo deň po vražde ráno, no podľa lokalizačných údajov sa stretli až popoludní. Spochybňujú napríklad aj to, že prokurátor mu vraj sľúbil trest 8 rokov, ten to však poprel.
