3. Účelový výklad správ z Threemy
Obžaloba sa opierala aj o výklad správy v deň vraždy, keď hovorili o „50 soon lebka“, čo má byť 50 000 € za vraždu. „Pri skúmaní zachytenej komunikácie je potrebné vyvarovať sa účelovej selekcii správ podľa toho, či sú alebo nie sú vhodné na dotváranie takej verzie deja, ktorá zodpovedá želaniu osoby ‚vykladateľa‘. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na opakovane spomínanú správu zo dňa 21. 2. 2018, v ktorej obž. Kočner píše obž. Zsuzsovej „50 soon lebka“, ktorá bola pred súdom prezentovaná ako dôkaz prísľubu vyplatenia sumy za zrealizovanie vraždy, zatiaľ čo obdobná správa medzi nimi zo dňa 26. 2. 2018 s textom „50 soon záchodová misa“ už bola prehliadaná...“
Súd tiež pripomenul, že Kočner navštevoval vešticu, a tak správy Zsuzsovej o padaní zubov, ktoré obžaloba považovala za šifrované kódy pre vraždu „môžu mať reálny podklad (dokazovanie v tomto smere žiadna zo strán nenavrhla vykonať), ale aj sčasti obrazný.“
4. Nedôveryhodný Tóth
Súd tvrdí, že exsiskár Peter Tóth sa prihlásil polícii ako svedok, pretože „konal skôr v obave z postihu za ním vykonávanú uvedenú činnosť, než v snahe napomôcť jej objasnenie“. Tóth totiž zabezpečoval sledovanie Kuciaka na pokyn Kočnera. Podľa sudcov vypovedal Tóth s predsudkom voči obžalovaným, ktorých považoval za páchateľov. Vystupoval vraj ako kajúcnik, ktorý si uvedomuje, že sa predtým dopustil porušovania základných ľudských práv.
„Preto, podľa názoru súdu, svedčil v neprospech Kočnera a Zsuzsovej i s pohnútkou vyhnúť sa spravodlivému postihu za svoje činy. Tieto zistené skutočnosti mali podstatný dosah na pravdivosť a spoľahlivosť jeho svedeckej výpovede.“ Súd pritom pripomína, že sledovanie Kuciaka zabezpečovali bývalí siskári a fotky, ktoré vyhotovili, sa mohli dostať k Andruskóovi aj inak ako cez vetvu Tóth-Kočner-Zsuzsová.
5. Sledovanie Kuciaka mohlo mať iný cieľ
Súd skúmal, či sledovanie Kuciaka mohlo mať iný cieľ ako jeho možnú diskreditáciu, ktorú chcel Kočner v jeho portáli Na pranieri. „Súd dospel k záveru, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sledovanie novinára Jána Kuciaka, o ktorom obž. Kočner vedel a ktoré bolo vykonávané počas doby najviac piatich dní v čase takmer štyroch mesiacov pred jeho usmrtením, nebolo zo strany Kočnera zamerané na získavanie informácií o obvyklom spôsobe života Jána Kuciaka.“
Ďalej píšu, že Kočner chcel eliminovať negatívny vplyv novinárskej práce Kuciaka na svoje ekonomické a mocenské záujmy a diskreditovať Kuciaka, aj keď zo sledovania nič také nevyplynulo. Sudcovia však záverom priznávajú, že fotky Kuciaka, ktoré urobilo Tóthovo komando na pokyn Kočnera, mohli byť použité na vraždu.
