Rokovania vlády presunul o štyri hodiny skôr na šiestu ráno. Ministri si tak museli na stredajšie rokovanie poriadne privstať. Niektorí prišli na zasadnutie s úsmevom, iní sa netajili tým, že by si radšej pospali.
Bežne sa ministri stretávajú na rokovaní vlády každú stredu o 10.00, po novom však členovia vlády majú byť nastúpení v práci už o šiestej hodine ráno. Nové opatrenie má podľa premiéra docieliť skoršie ukončenie zasadnutia vlády tak, aby nimi politici nezabili celý deň a mali čas vybavovať agendu aj na svojich ministerstvách.
Tvrdý ranný režim však úplne presne nedodržal ani Matovič, ktorý na prvé ranné rokovanie prišiel s dvojminútovým meškaním a vyzeral nevyspato. „Ja som nestihol nič. Ja sa teším na raňajky. Ja chodievam spať tak medzi dvanástou a druhou a teraz to nebola výnimka, takže trošku si budeme musieť na to zvyknúť. Ale som naozaj prekvapený z vás, že tu ste,“ ukázal smerom k novinárom, ktorí čakali ministrov v budove vlády.
Premiér po rokovaní povedal, že je za to, aby sa začínalo vždy o 6.00. Menšie problémy mala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorej operovali nohu. „Trošku zle sa mi v tej noci hľadala ortéza, keďže moje deti spali a nevedela som ju nájsť,“ povedala s úsmevom.
Aj marketingový ťah
Podľa psychologičky Zlatice Bartíkovej môže byť včasné vstávanie a prudká zmena režimu pre človeka problém. „Ak má niečo zmysel, tak to chápeme, ak v tom nenájdeme zmysel, tak s tým máme konflikt. Ak ich nepríjmeme, tak máme konflikt vonkajší aj vnútorný, a to redukuje našu výkonnosť aj energiu. Lebo môžeme sa formálne prispôsobiť, ale vnútorne s tým nie sme stotožnení. Potom to limituje náš výkon,“ ozrejmila psychologička.
„Je to čiastočne asi aj marketingový ťah kvôli tomu, aby ľudia videli, že je toľko práce, že sa pracuje od rána. Na druhej strane si viem predstaviť, že je toľko práce,“ myslí si politológ Tomáš Koziak, ktorý nepredpokladá, že podobný ranný režim ostane natrvalo.
