Dvojica sa rozprávala približne 1,5 hodiny naživo v priestoroch Utažskej univerzity (UofU) v meste Salt Lake City; v dôsledku bezpečnostných opatrení súvisiacich s koronavírusovou pandémiou bola však oddelená plexisklom.
Demokratická kandidátka Harrisová hneď v úvode označila reakciu amerického prezidenta Donalda Trumpa na pandémiu ochorenia COVID-19 za "najväčšie zlyhanie prezidentskej administratívy v dejinách" USA. Trump a jeho administratíva by mala byť podľa jej slov za túto reakciu diskvalifikovaná z boja o druhé funkčné obdobie v úrade.
V tejto téme sa ostro nezhodla s republikánskym kandidátom Penceom, ktorý sa jej názory aj v iných oblastiach snažil vykresliť ako radikálne, uvádza AFP. "Chcem, aby Američania vedeli, že už od prvého dňa (pandémie) dáva prezident Donald Trump zdravie Ameriky na prvé miesto," povedal Pence, pričom pripomenul, že 31. januára, teda mesiac po tom ako sa v čínskom meste Wu-chan objavili prvé prípady nákazy, mal on sám zakázané vycestovať do Číny. Koronavírusová pandémia si v Spojených štátoch vyžiadala doposiaľ viac než 210 000 obetí na životoch.
V kontraste v Trumpovými minulotýždňovými invektívami na adresu demokratického prezidentského kandidáta Joea Bidena sa Pence prezentoval pokojne a Harrisovej pogratuloval k historickej povahe jej kandidatúry. Harrisová, 55-ročná kalifornská senátorka jamajsko-indického pôvodu, je totiž prvou Afroameričankou a zároveň prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá sa stala viceprezidentskou kandidátkou, pripomína AFP.
Pence sa však zároveň pokúšal Harrisovú napríklad v témach daní či fosílnych palív vykresliť ako radikálnu a orientovanú ešte ľavicovejšie než niekdajší prezidentský kandidát Bernie Sanders. AFP k tomu dodáva, že obaja viceprezidentskí kandidáti prezradili o svojej politike len veľmi málo nového a boli pozoruhodne vyhýbaví v takých otázkach, ako je napríklad právo na umelé prerušenie tehotenstva. Na sociálnych médiách si obrovskú mieru pozornosti vyslúžila mucha, ktorá Penceovi vletela do vlasov počas toho, ako rozprával.
Jednu z najostrejších názorových výmen mali podľa AFP obaja kandidáti pri téme rasovej spravodlivosti, ktorú do popredia dostali nedávne celonárodné protesty proti brutálnym zásahom polície voči Afroameričanom. Pence trval na tom, že Trump belošských rasistov jasne odsúdil. Harrisová však v tejto súvislosti poukázala na viaceré sporné vyjadrenia Trumpa z minulosti - vrátane toho, keď povedal, že na neonacistickom zhromaždení v meste Charlottesville v roku 2017, ktoré sprevádzalo násilie, sa zúčastnili aj "skvelí ľudia".
Pred novembrovými voľbami by mali prebehnúť ešte dve debaty prezidentských kandidátov, tá prvá už 15. októbra. Ich konanie či realizácia však momentálne závisí od diagnózy samotného Trumpa, ktorému minulý štvrtok potvrdili ochorenie COVID-19.
Trumpa v pondelok večer miestneho času prepustili z nemocnice do domácej liečby a už v stredu začal opäť úradovať z Oválnej pracovne Bieleho domu. Jeho lekár informoval, že nemá príznaky ochorenia COVID-19 a už niekoľko dní nemal ani horúčku.
Samotný Trump (74) prisľúbil, že sa zúčastní na druhej prezidentskej debate s Bidenom, ktorá sa má konať 15. októbra. Biden (77), ktorého v súboji o prezidentský úrad favorizujú aktuálne prieskumy verejnej mienky, však v stredu povedal, že Trump by sa na debate nemal osobne zúčastniť, ak bude ešte stále infekčný.
