Vyzvali všetky krajiny EÚ, aby podporili ciele dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a aby zadefinovali ambicióznejšie ciele znižovania skleníkových emisií na roky 2030-40.
Za legislatívu, ktorej cieľom je premeniť politický prísľub o klimatickej neutralite EÚ do roku 2050 na záväzok, hlasovalo 392 poslancov, 161 bolo proti a 142 sa zdržalo hlasovania.
Nová právna úprava má európskym občanom a podnikom priniesť právnu istotu a predvídateľnosť, aby sa na prechod ku klimatickej neutralite mohli náležite pripraviť.
Parlament presadzuje, aby klimatickú neutralitu dosiahla do roku 2050 Európska únia ako celok a zároveň aj všetky jej jednotlivé členské štáty. V ďalšej fáze by Únia mala docieliť dokonca záporné emisie. Na dosiahnutie tohto cieľa europoslanci požadujú vyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov.
Uznesenie vyzýva Európsku komisiu, aby do 31. mája 2023 navrhla trajektórium dosiahnutia uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050, pričom by mala zohľadniť aj tzv. emisný rozpočet, teda celkový objem zostávajúcich emisií skleníkových plynov, ktoré ešte Únia môže do roku 2050 vypustiť, aby bolo možné obmedziť nárast teploty v súlade s Parížskou dohodou.
Poslanci navrhli zriadiť Európsku radu pre zmenu klímy ako nezávislý vedecký orgán, ktorého úlohou bude posudzovať konzistentnosť klimatickej politiky a monitorovať dosiahnutý pokrok.
Doterajším cieľom EÚ bolo znížiť emisie CO2 do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. Komisia však v upravenom návrhu európskeho klimatického nariadenia predložila ambicióznejší cieľ - zníženie emisií o minimálne 55 percent. Poslanci EP posunuli latku ešte vyššie a navrhujú zníženie emisií do roku 2030 až o 60 percent.
Parlament vyzval eurokomisiu, aby na základe posúdenia účinkov navrhla priebežný cieľ aj na rok 2040. Tento cieľ by mal Únii pomôcť pri dosahovaní plánov klimatickej neutrality do roku 2050.
Poslanci sa zhodli aj na tom, že EÚ a jej členské štáty by do 31. decembra 2025 mali postupne zrušiť všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá a zasadili sa aj za pokračovanie boja proti energetickej chudobe.
Parlament je pripravený začať rokovania o konečnej podobe novej právnej úpravy s členskými štátmi. Rada EÚ (ministri členských krajín) sa však najskôr musí dohodnúť na svojej spoločnej vyjednávacej pozícii.
