Podľa neho azerbajdžanské ozbrojené sily zintenzívnili vo štvrtok dopoludnia a popoludní delostreleckú paľbu a útoky bezpilotnými lietadlami na Stepanakert. Situácia sa zlepšila vo štvrtok večer, prakticky nebolo počuť výbuchy a sirény varujúce pred náletmi zostali ticho. V meste sú zavedené mimoriadne opatrenia: všetky pouličné svetlá sú zhasnuté, väčšina okien je zatemnená, opísal situáciu spravodajca TASS.
Kremeľ vo štvrtok večer informoval, že ruský prezident Vladimir Putin pozval ministrov zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu na návštevu Moskvy 9. októbra na rokovania o konflikte v Náhornom Karabachu.
"Po sérii telefonických rozhovorov s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom prezident Ruskej federácie žiada, aby sa z humanitárnych dôvodov zastavili súčasné nepriateľské akcie v oblasti konfliktu v Náhornom Karabachu, a to s cieľom vykonať výmenu tiel mŕtvych a zajatcov," uviedla tlačová služba Kremľa, ktorú citovala agentúra TASS.
"Za účelom konzultácií o týchto otázkach sprostredkovaných ruským ministrom zahraničných vecí sú ministri zahraničných vecí Azerbajdžanu a Arménska pozvaní do Moskvy 9. októbra," dodala tlačová služba Kremľa. Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, na celé desaťročia uviazli v konflikte o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu vo vojne v 90. rokoch. Tento konflikt si vyžiadal asi 30 000 obetí na životoch. Ťažké boje v tejto oblasti prepukli opäť 27. septembra, pričom odvtedy zomrelo už viac ako 300 ľudí vrátane civilistov.
Obe strany sa navzájom vinia z opätovného rozpútania bojov. Obnovený konflikt navyše má aj regionálnych aktérov: kým Turecko podporilo Azerbajdžan, Arménsko sa obrátilo na svojho spojenca - Rusko, ktoré doteraz zostávalo bokom.
