"Priznám sa, ani som nevedel, že v 'meníčku', ktoré predložil minister financií Eduard Heger (OĽANO), je aj takýto návrh," priznal premiér na piatkovom tlačovom brífingu. Na novinársku otázku, ako sa on osobne k tejto problematike stavia, uviedol, že mu "príde choré, ak má nejaké mesto stovky poslancov, či už je to v Košiciach alebo v Bratislave".
Podľa dokumentu Moderné a úspešné Slovensko predstaveného Ministerstvom financií (MF) SR v pondelok (5. 10.), ktorý má byť podkladom pre národný plán obnovy, sa má k dátumu komunálnych volieb v novembri 2022 uskutočniť reforma miestnej územnej samosprávy. Jej podstatou je revízia kompetencií podľa veľkosti obce, v dvoch najväčších mestách má priniesť len jednu úroveň riadenia, teda zrušenie mestských častí Bratislavy a Košíc.
Negatívne sa k takýmto plánom postavilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). "Nie je to riešenie ani správna úvaha," skonštatoval hovorca združenia Michal Kaliňák.
Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy (RZ MČ BA) hovorí o prezentovanej myšlienke ako o pláne, ktorý nemá logiku ani argumenty. Kritizuje zároveň rozpor v pláne autorov, ktorí v rámci komunálnej reformy na jednej strane deklarujú, že nepôjde o zlučovanie obcí, na druhej strane chcú do jedného celku zlúčiť mestské časti Bratislavy i Košíc, z ktorých sú viaceré väčšie ako okresné mestá, v niektorých prípadoch i krajské sídla, a dokážu fundovane vykonávať špecializované prenesené kompetencie štátnej správy, napríklad stavebné úrady.
Ani hlavné mesto SR Bratislava nepovažuje úvahu o zrušení mestských častí za oprávnenú. "Mestské časti predstavujú jedinečné identity Bratislavy tak, ako ju poznáme, a sú jej neoddeliteľnými súčasťami. Ich volení zástupcovia v nich odvádzajú dôležitú prácu. Úvahy o zrušení mestských častí preto nie sú na mieste," tlmočila stanovisko magistrátu hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.
