Medzi ne patria napríklad včely či mravce, ale aj cudzokrajné termity a ďalších 15 bizarných skupín. Typická je pre ne deľba práce, prekrývanie generácií a starostlivosť o potomstvo. Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) zistili, že takýto "superorganizmus" tvoria aj šváby. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.
"Jedným z najbizarnejších je určite zelený kovovolesklý šváb z rodu Melyroidea, o ktorom sa autori domnievali, že predstavuje relikt z čias dinosaurov, a preto ho podrobili detailnému štúdiu. Nevšedná stavba tela sa však ukázala byť dôsledkom nie primitívnosti, ale spôsobu jeho života," povedal Peter Vršanský, geológ SAV, ktorý je vedúcim medzinárodného výskumného tímu. Ide o skupinu švábov žijúcich v hniezdach (štátoch) do 1000 jedincov. "Pravdepodobne sa živia výlučne zelenými riasami," povedal Vršanský.
Hniezdo rodu švábov sa podarilo nájsť až po viacerých rokoch hľadania v bližšie neurčenom druhu stromu z rodu Casearia. Tieto stromy majú tvrdé drevo, ktoré sa nerozkladá tak rýchlo ako väčšina iných druhov stromov v pralese. Hniezda švábov sa našli aj v bambusoch, ktoré majú tiež veľmi tvrdé drevo, a preto sú vhodné na stavbu viacročného hniezda. "Určitou úrovňou spoločenského života sa vyznačujú zrejme viaceré šváby z rovnakej čeľade, keďže sa nám podarilo zdokumentovať takýto spôsob života aj u ďalších novo opísaných príbuzných druhov. Dúfame, že výskumom zároveň pomôžeme ochrane jedného z najcennejších území sveta, ktorým je biosférická rezervácia UNESCO Sumaco v Ekvádore," povedal Ľubomír Vidlička z Ústavu zoológie SAV.
Počas niekoľkých expedícií vedených do týchto biotopov vedci detailne zdokumentovali celý životný cyklus a vytvorili profil správania spomenutých živočíchov. Na výskume sa podieľal aj doktorand Ústavu zoológie SAV Jan Hinkelman a Štefan Nagy z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV.
