Myslí si to vysokoškolský učiteľ Tomáš Strémy z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Aj podľa rektorky Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucie Kurilovskej by mohlo rozhodnutie posilniť argumenty prokurátora. Najvyšší súd SR rozhodoval o rozpustení ĽSNS v roku 2019.
Na použitie rozsudku ako argumentu pri potenciálnom rozhodovaní o rozpustení strany by podľa Strémyho bolo potrebné preskúmať konkrétne okolnosti prípadu. "Napríklad, či to v tomto prípade bola iba súkromná iniciatíva Mariana Kotlebu, alebo či bolo nejakým spôsobom aspoň nepriamo naznačené, že koná v mene politickej strany, prípadne odkiaľ pochádzali tieto finančné zdroje," načrtol pre TASR.
"Keď bude právoplatne rozhodnuté vo veci, že je vinný a pokladá sa to za extrémistický znak a bol tam úmysel takto konať, tak áno, je posilnený ten argument, na ktorý už vtedy poukazoval prokurátor," myslí si Kurilovská. Poukázala pritom na to, že Kotleba odovzdával šeky ako šéf strany, nie ako Marian Kotleba.
Najvyšší súd SR v roku 2019 zamietol návrh na rozpustenie ĽSNS. Predsedníčka senátu Jana Zemková zdôraznila, že posúdili jednotlivé dôkazy obžaloby. Argumentáciu obžaloby opierajúcu sa o trestné konania v prípade predsedu strany a jej dvoch poslancov, ktorými sa v tej dobe zaoberali súdy, nebolo podľa jej slov možné považovať za priťažujúcu okolnosť pri rozhodovaní. Podotkla, že do skončenia trestných konaní platí prezumpcia neviny a NS vo veci rozpustenia ĽSNS rozhodoval ako správny súd, a nie trestný. Žaloba bola podľa jej slov nedostatočne podložená.
Návrh na rozpustenie strany podal vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Zástupca Generálnej prokuratúry (GP) SR Ivan Minár vtedy argumentoval protirómskymi prejavmi strany. Opieral sa aj o vyjadrenia strany na adresu súčasného systému v štáte, ktorý podľa jeho slov označili za totalitný.
Špecializovaný trestný súd uznal v pondelok predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. V kauze kontroverzných šekov ho odsúdili na štyri roky a štyri mesiace odňatia slobody. Tie by si mal odpykať v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Verdikt ŠTS nie je právoplatný. Je možné sa voči nemu odvolať na Najvyšší súd SR.