Tibor Nosian bol dlhé roky pilotom letky ministerstva vnútra, ale aj jedným z otcov horského leteckého záchranárstva na Slovensku. Okrem náročnej práce nad tatranskými končiarmi, keď zachraňoval životy iných, prevážal aj mnoho významných osobností. V jeho stroji letel Vladimír Mečiar, ale aj Václav Havel, Matka Tereza či pápež Ján Pavol II., na ktorého spomína najradšej.
Láska k lietaniu u Tibora Nosiana, ktorý 10. októbra oslávil úctyhodných 80 rokov, vzplanula už v útlom veku. „Som z Komjatíc a neďaleko lietali cvičné vojenské lietadlá Arado, ktoré mali krásny zvonivý zvuk. Keď som ako asi 7-ročné chalanisko chodieval okolo a videl som lietadlo, roztiahol som ruky a hral som sa, že lietam.
Vtedy som vedel, že chcem byť letcom, a robil som všetko pre to, aby sa to splnilo,“ spomína na detské sny o lietaní. V 50. rokoch si už ako 16-ročný urobil parašutistický výcvik a premiérovo si zalietal aj na bezmotorovom klzáku. Keďže túžil ísť študovať na letecké učilište v Prešove, už počas základnej školy absolvoval motorový výcvik, bez ktorého by ho nevzali.
Významní pasažieri
Po skončení štúdia na učilišti pôsobil ako vojenský pilot, lietať na vrtuľníku začal v roku 1962. Následne sa preškolil na viacúčelový vrtuľník Mi-8 a v roku 1973 ho vybrali ako vynikajúceho kandidáta do služieb letky federálneho ministerstva vnútra. Jeho úlohou bolo bezpečne prepraviť vtedajších ústavných činiteľov, ako napríklad Petra Colotku, Vladimíra Mečiara či Václava Havla. Krásne spomienky má aj na iránskeho šacha Rézu Pahlavího a jeho milú manželku Farah, skromnú Matku Terezu či bývalého generálneho tajomníka OSN Kurta Waldheima.
Najradšej však spomína na pápeža Jána Pavla II. „Pápeža som viezol dvakrát v rokoch 1990 a 1995. Prvýkrát som si vzal na podpis aj Sväté písmo, ktoré keby nebolo mojej manželky, by som skoro zabudol,“ hovorí s úsmevom Tibor Nosian a vzápätí sa mu vybaví druhé, ešte emotívnejšie stretnutie.
„Veľmi milo ma prekvapila jeho orientácia v našich Tatrách. Naozaj poznal každý kopec, dolinku a pomaly aj stenu. Let mal trvať 15 minút, no požiadal ma, či by sme nešli ešte preletieť poľskú stranu Tatier a Dunajec. Pol hodinu sme lietali a rozprávali sa. Zapísal sa v mojej pamäti ako veľmi skromný a dobrý človek,“ vraví dlhoročný pilot.
Aj keď história leteckého záchranárstva u nás siaha do začiatku 60. rokov, keď po zranenú turistku z Juhoslávie musel prísť prvýkrát vrtuľník, dramatické príbehy z Tatier sa píšu od roku 1974. „Poznal som veľa ľudí z Horskej záchrannej služby a zasadili sme napokon chrobáka do hlavy aj našim nadriadeným,“ povedal s tým, že v roku 1975 sa to rozbehlo. „Začalo sa lietať v kopcoch s ľahkým vrtuľníkom Mi-2, no nebol to vhodný typ, pretože bol malý. Neskôr prišiel model Mi-8, ktorý bol zas veľký,“ vysvetľuje pilot, ktorý má nalietaných viac ako 12-tisíc hodín.
A aký stroj pilotovi s 20-ročnými skúsenosťami učaroval najviac? Francúzsky Alouette III., s ktorým lietal s horskou službou TANAP-u. Vychoval celú generáciu pilotov vrtuľníkov, pre ktorých je veľkým vzorom a priateľom. Spolu s manželkou Máriou má tri deti a tešia sa zo spoločných dní.
Letecká kariéra Tibora Nosiana
rok 1956: prvé lietanie na bezmotorovom klzáku
od roku 1959: študent leteckého učilišťa v Prešove
v roku 1962: začal lietať ako vojenský pilot
rok 1973: začiatok služby v letke federálneho ministerstva vnútra
od roku 1974: spolupráca s Horskou službou leteckého záchranárstva vo Vysokých Tatrách
v rokoch 1994 - 2000: záchrana životov vo Vysokých Tatrách a práca v spoločnosti Air Transporte Europe
nalietané hodiny: viac ako 12 000
odpilotované roky: 20
