V Levoči však prežila veľkú časť života, a traduje sa, že potom, čo ju popravili v dnešnom Győri, jej duch straší na hradbách v Levoči aj v zámku v Topoľčiankach.
Príbeh o Bielej pani zamestnáva historikov už desiatky rokov a stále sa objavujú nové skutočnosti, ktoré ozrejmujú život tejto legendami opradenej ženy. „Donedávna sa predpokladalo, že sa narodila v obci Ožďany v roku 1680. Tieto údaje nedávno upresnil významný maďarský historik Merényi-Metzger Gábor, ktorý sa zaoberal výskumom života Juliany Géczyovej,“ uviedol banskobystrický historik Vladimír Sklenka s tým, že odpoveď našiel v Štátnom archíve v Banskej Bystrici.
„V cirkevnej matrike našiel zápis: Dňa 26. augusta 1677 bol v Banskej Bystrici prevedený akt krstu dcéry Žigmunda Géczyho. Krstnými rodičmi boli urodzený pán Juraj Radvanský, pán Ján Róth, Eufrozina Sűdy a Katarína Merwald. Akt krstu vykonal (jezuita) páter Peter Stanko,“ vysvetlil Sklenka s tým, že je pravdepodobné, že sa mohla narodiť priamo v meštianskom dome v Banskej Bystrici alebo v Géczyovskom kaštieli v Hronseku či v Radvanskom kaštieli v Banskej Bystrici.
„Ale určite nie v Ožďanoch,“ dodal banskobystrický historik s tým, že po tom, čo ju v dnešnom Györi popravili, jej duch straší nielen na zámku v Topolčiankach, kde v 17. storočí žila, ale aj na hradbách Levoče, teda v meste, kde strávila najviac rokov.
Poprava za vlastizradu
Príbeh Bielej pani majstrovsky zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai. Juliana je v celých uhorských dejinách prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady, za ktorú ju 25. septembra 1714 v Rábe popravili. Juliana bola počas súdu uväznená v Rábe v podzemnej kobke v budove radnice. Bola mučená vyviazaním tela na strop za ruky a zaťažili jej nohy kamenným závažím, no nepriznala nič.
