V utorok to uviedla Európska environmentálna agentúra (EEA), ktorá je zodpovedná za životné prostredie. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Táto téma je kľúčová, keďže takmer 75 percent Európanov žije v mestských oblastiach a ich počty budú podľa očakávania v nasledujúcich rokoch rásť, upozornila agentúra so sídlom v dánskej metropole Kodaň.
Kľúčová ekonomická úloha, ktorú menšie aj veľké mestá majú ako centrá priemyslu a služieb, je ďalší uvádzaný dôvod, pre ktorý sa musia prispôsobiť klimatických zmenám.
Mnoho malých aj veľkých miest v Európe sa nachádza na záplavových územiach a ich povrchové plochy sú pokryté betónom alebo asfaltom, preto sú náchylnejšie napríklad aj na bleskové záplavy.
Husto zastavané oblasti sa zároveň približujú k územiam náchylným na prírodné požiare alebo na zosuvy pôdy, uviedla EEA v správe nazvanej "Prispôsobenie miest v Európe" (Urban adaptation in Europe).
Veľkomestá v juhovýchodnej Európe boli naprojektované tak, aby odolali aj tomu najčastejšiemu výskytu vĺn horúčav spôsobených klimatickou zmenou - majú však zároveň najnižšiu mieru zelenej plochy, dodáva správa.
Pokiaľ ide o úmrtia, vlny horúčav si vyžiadajú viac ľudských životov než akékoľvek iné katastrofy súvisiace s počasím, dodala v správe EEA. Prispôsobenie bytovej výstavby, ako aj nemocníc a škôl vysokým teplotám je preto nutné.
Parky a ďalšie zelené priestranstvá v mestách môžu počas horúčav poskytnúť chladnejšie prostredie a zároveň pohltiť niektoré atmosférické zrážky, ktoré majú byť v mnohých častiach Európy častejšie.
Správa poznamenáva, že menšie veľkomestá a malé mestá často zaostávajú v zavádzaní opatrení nutných na prispôsobenie sa klimatickým zmenám.
