Zároveň ide o rozumnú rovnováhu medzi aktuálnou potrebou zdrojov a budúcou konsolidáciou. V stredu po schválení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 - 2023 vládou to uviedol minister financií Eduard Heger (OĽANO). Zdôraznil, že tento rok sa mohlo reálne začať na rozpočte pracovať až v júni, keď sú za štandardných okolností rokovania s ministrami ukončené. Tento rok tak mali podľa Hegera z pohľadu rozpočtu "šibeničný termín".
Zároveň pochválil ministrov, že k rozpočtu pristúpili zodpovedne a snažili sa získať maximum pre efektívny chod svojich ministerstiev. "Neboli to ľahké debaty a asi nenájdete nikoho, kto by bol spokojný s rozpočtom budúceho roka," pripustil Heger s tým, že nespokojnosť vychádza najmä z toho, že peňazí bude menej.
Konsolidácia sa podľa jeho slov deje na strane štátu. "Nešetríme na ľuďoch ani na ekonomike, šetríme na sebe," vyhlásil minister s tým, že usporiť sa má na tovaroch, službách, ale aj mzdách. Poznamenal, že na strane príjmov sa zvyšuje daň z tabaku, súčasťou rozpočtu je aj zníženie daňového zaťaženia autodopravcov. Heger podotkol, že prognóza daňových príjmov verejnej správy je na rok 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom na roky 2020 - 2022 nižšia o viac ako 2 miliardy eur.
Na výdavkovej strane sa zároveň uvažuje s rezervou v objeme 1,04 miliardy eur, čo predstavuje potenciálny výpadok medzi štandardným prognózovaným scenárom a horším scenárom vývoja situácie. Toto má poskytnúť priestor na to, aby by bolo potrebné v krátkom čase reagovať na situáciu. "Je tu 1,04 miliardy eur rezerva pre COVID-19 a jeho dosahy, ak by kríza pokračovala a vyžiadala si ďalšie výdavky," doplnil štátny tajomník rezortu Marcel Klimek.
Podľa Hegera sa v návrhu rozpočtu významne podporuje financovanie sociálnej oblasti, kde je medziročný nárast 354 miliónov eur. Priblížil, že to súvisí s nárastom výdavkov na 13. dôchodok, kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutých, zvýšenie výdavkov na podporu rodiny a náhradné výživné.
Minister zároveň skonštatoval, že predstavili nový prístup k rozpočtu, aby bol prehľadnejší. Súčasne pri návrhu rozpočtu kapitálových výdavkov navrhujú zavedenie tzv. pravidla nulového štartovacieho rozpočtu. Všetky kapitálové výdavky boli presunuté do všeobecnej pokladničnej správy (VPS), kde budú pripravené na presun do jednotlivých kapitol po splnení kritérií efektivity Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Riaditeľ ÚHP Štefan Kišš priblížil, že všetky kapitálové výdavky, investičné projekty sa budú dôsledne posudzovať už od ich vzniku, aby na konci dňa konečný projekt, ktorý bude financovaný, bol ten najlepší možný.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 v stredu schválila vláda s pripomienkou. Tou bolo podľa Hegera to, že sa dolaďovalo uplatnenie princípu hodnotenia všetkých investícií nad 1 milión eur.
