Pre TASR to potvrdil predseda výboru Tomáš Valášek (Za ľudí). Stredajšie rokovanie výboru sa podľa jeho slov venovalo najmä zelenej agende, brexitu a otázke naviazania čerpania eurofondov na dodržiavanie princípov právneho štátu.
Pri znižovaní emisií skleníkových plynov sa podľa Valáška Slovensko prikláňa skôr ku skeptickým krajinám. Doterajším cieľom EÚ bolo znížiť emisie oxidu uhličitého do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990, Európska komisia však predložila cieľ na zníženie o 55 percent. Valášek vysvetlil, že Slovensko nejde na rokovanie s tým, že zablokuje nový návrh Komisie, ale sa prikláňa k potrebe vyčísliť najskôr možné dôsledky na hospodárstvo. Osobne si však myslí, že do budúcna sa rýchlejším škrtom nevyhneme, nateraz rozumie argumentom ministerstiev hospodárstva. "Mali by sme vedieť, čo nás to bude stáť, ale nemôžeme tento argument používať ako výhovorku donekonečna," podotkol.
Pozícia Slovenska v otázke napojenia čerpania eurofondov na dodržiavanie princípov právneho štátu je podľa neho jasná. "Je zdravé podmieniť distribúciu eurofondov dodržiavaním týchto princípov," povedal. Myslí si, že ak sa európske súdy prestanú rešpektovať alebo štáty prestanú dôverovať súdnictvu v okolitých krajinách, môže to vyplniť spoločný trh. "Neviem si predstaviť, ako môže fungovať spoločný trh, keď si investori nemôžu byť istí, či ich bude súdnictvo v inej krajine chrániť a či tam funguje právny štát," hovorí. Dodal, že pri brexite Slovensko nie je zástancom cesty bez dohody. "Je to katastrofálna predstava," skonštatoval a poukázal na previazanosť ekonomík i množstvo Slovákov žijúcich v Británii.
Podpredseda výboru a nezaradený poslanec Peter Kmec, ktorý pôsobí v strane Hlas-SD, doplnil, že témami samitu v Bruseli budú aj koordinovaný postup v boji s ochorením COVID-19 či vzťahy EÚ - Afrika. Potrebu vidí v aktívnejšej diskusii s africkými krajinami s cieľom spoločného boja proti ilegálnej migrácii. Strana Hlas podľa neho zastáva názor, že by mala byť humanitárna a rozvojová pomoc EÚ viazaná na podpis readmisných dohôd s dotknutými africkými krajinami. V oblasti zvyšovania klimatických cieľov trvá na pôvodnom návrhu zníženia emisií o 40 percent, ku ktorému sa zaviazali všetky členské štáty ešte v roku 2014. "Akékoľvek návrhy smerujúce k zvyšovaniu klimatických cieľov musia byť rozpočtovo kryté, čo však nie je súčasný stav," podotkol.
