To sú len niektoré z vyjadrení popieračov COVID-19, ktoré sa objavujú nielen na sociálnych sieťach, ale aj v radoch odborníkov. Na najčastejšie „pravdy“ a vyjadrenia hejterov reaguje expert na tropickú medicínu profesor Vladimír Krčméry, ktorý na vlastnej koži zažil napríklad pandémiu SARS či MERS.
1. V lete ste neurobili nič, aby sme predišli druhej vlne, zatváraniu reštaurácií či fitnescentier.
- V každej vláde sa podľahne pokušeniu, že po nástupe vymenia všetkých a čas v lete sa použil práve na to. Verím, že k lepšiemu, no keď vymeníte také veľké množstvo ľudí, tak tí noví sa musia dostať do obrazu. A to sa dialo v lete. Na krízových štáboch sú napr. iní ľudia ako pri prvej vlne.
Chápem právo ministrov obklopiť sa svojimi ľuďmi, ale mali sme tušiť, že druhá vlna príde. Neexistuje epidémia, ktorá by nemala druhú vlnu. Mne povedali, že straším, ale čas, ktorý sme mali v dobrých mesiacoch, sme strávili výmenou ľudí, a nie prípravou. Aj keď chápem, že ľudia si chceli aj oddýchnuť na dovolenke.
2. Aj ľudia z radov odborníkov hovoria, že ide len o chrípočku.
- Áno, na začiatku sa ochorenie prirovnávalo k chrípke a majú aj veľa spoločného. Hlavne to, že je to vírus, po druhé - rovnako ako chrípka je to respiračný vírus, po tretie - prenáša sa kvapôčkovou infekciou, po štvrté - spôsob ochrany je rovnaký a po piate - v niektorých, upozorňujem, v niektorých krajinách je mortalita s chrípkou podobná.
Napr. u nás máme takú nízku mortalitu, že napr. minulý rok na chrípku zomrelo 400 – 600 ľudí a na COVID niečo nad 70, ale inde desaťtisíce. Čo je ale iné – ja vás nakazím chrípkou a vy ochoriete hneď, najneskôr o 2 dni, izolujete sa, ale pri koronavíruse je to zákerné. Príznaky začnete mať na 5. - 10. deň, ale 2 - 3 dni predtým ste infekční. Chrípka sa viac podobá na SARS ako na COVID. A čo už dnes vieme, že v mnohých krajinách je mortalita násobne väčšia ako pri chrípke.
3. Pre 70 mŕtvych uzatvárame ekonomiku.
- Áno, lebo si neuvedomujeme sekundárnu a terciálnu mortalitu. Málo sa vysvetľuje. Sekundárna je, že keď preplníte zdravotný systém chorými na COVID, musíte zastaviť iné operácie a zákroky. Napr. v Spojenom kráľovstve klesla mortalita na kardiovaskulárne ochorenia v nemocniciach, všetci sa potešili, ale viete, prečo klesla? Lebo pacienti zomreli doma, nedostali sa do nemocníc, ktoré boli preplnené chorými s COVID-om. A terciálna mortalita je omnoho horšia - pomaly zabíja ekomoniku. Vyradí veľa ľudí z práce.
4. WHO na začiatku neodporúčala nosenie rúšok, názor podozrivo zrazu
zmenila.
- Problém je, že nevieme správne čítať nariadenia WHO. Tá totižto odporúčala respiratory etiquette - to je doslovné odporúčanie. Nenapísali rúška, ale respiračná etiketa. A bolo to preto, že WHO je celosvetovou organizáciou a patria sem aj moslimovia, u ktorých chodí 600 000 žien zahalených celý život.
A to je práve tá respiračná etiketa. Nemusí to byť nevyhnutne rúško. Ale aj šál, zahalenia moslimských žien, čiže všetko to, čo nám bráni šíreniu vírusov. WHO hovorí jazykom, ktorému musí rozumieť 7 miliárd obyvateľov, nielen 600 miliónov ľudí v EÚ.
5. Rúško stačí mať na ústach, ak ho nosíme na nose, sme po celom dni oťapení a mozog nám rovnako nefunguje
- Ide o kvapôčkovú infekciu a tú šírime nosom, nielen ústami pri kašli alebo dýchaní. Ak máme rúško pod nosom, je to len polovičná ochrana. Rúško nebráni v bežnom živote. Nie je pravda, že chodíme oťapení. Kolegovia merali hladinu kyslíka pulzným oxymetrom po 8- až 9-hodinovom nosení rúška a nič sa nemenilo. To by potom chirurg pri 5-hodinovej operácii bol ospalý a robil by chyby, ale to sa nedokázalo.
6. Neexistujú štúdie, ktoré dokazujú, že rúško nás pred koronavírusom
chráni.
- Ale vieme, že vírus sa nachádza v kvapôčke, ktorú rúško dokáže zachytiť. Predstavte si dvere v miestnosti, nedostanete sa cez ne autom alebo autobusom, musíte isť peši. Akokoľvek je ten autobus silnejší, neprejde cez tie dvere. To znamená, že keď vírus sedí v tom autobuse, neprejde cez dvere, ktorými rúško je. Efekt je, že ak máte prekryté ústa a nos, a je jedno čím, je to 90 % úspechu.
