Obe strany sú pod veľkým tlakom, aby dosiahli dohodu, ktorá by im ušetrila miliardy.
V prípade, že sa nedohodnú, bude sa totiž ich obchodná výmena riadiť pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), čo by znamenalo zavedenie ciel a byrokratických prekážok. Zostáva im však vyriešiť v najbližších týždňoch veľa právnych detailov, ak chcú dospieť ku kompromisu. Rokovania už pritom celé mesiace viaznu na otázkach, ako sú rybolov, pravidlá hospodárskej súťaže a mechanizmy urovnávania sporov.
Po tom, ako premiér Boris Johnson koncom minulého týždňa odišiel z rokovania, sa obe strany v stredu (21. 10.) dohodli na obnovení rozhovorov, iba 10 týždňov pred skončením sa prechodného obdobia 31. decembra 2020.
Napriek narušeniu dôvery a šarvátkam sa každý deň vrátane víkendu do 25. októbra posadia zástupcovia Bruselu a Londýna k rokovaciemu stolu, aby sa pokúsili o dohodu. EÚ je pripravená rokovať do polovice novembra, ale to je posledný termín, keďže potrebuje čas, aby bola schopná ratifikovať akúkoľvek dohodu do konca roka.
"Čas je teraz veľmi krátky a opakovane sme dali najavo, že akákoľvek dohoda musí byť uzatvorená pred koncom prechodného obdobia," povedal Johnsonov hovorca novinárom. Zopakoval tiež, že ak nebude možné dohodu dosiahnuť, Londýn sa bude riadiť rovnakými podmienkami obchodu s EÚ, aké má Austrália.
Minulý týždeň síce došlo k "okrajovému pokroku", ale podľa zdroja z Bruselu hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier vyhlásil, že najväčším problémom je otázka rybolovu.
Po Johnsonovom odchode minulý týždeň sú predstavitelia EÚ čoraz frustrovanejší z taktiky britskej strany, ktoré podľa nich jednoducho využíva drahocenný čas na zbytočné divadelné predstavenia. Spojené kráľovstvo však tvrdí, že sa musí držať svojej pozície a splniť Johnsonov sľub "prevziať späť kontrolu" nad krajinou. No vzhľadom na to, že čas sa rýchlo kráti, londýnsky kabinet odkázal firmám, aby sa pripravili na koniec prechodného obdobia, či už s dohodou alebo bez nej.
Finále bez dohody po päťročnej brexitovej dráme zasiahne výrobcov, maloobchodníkov, poľnohospodárov a takmer každé odvetvie ekonomiky, a to v čase, keď sa negatívny vplyv pandémie nového koronavírusu ešte zvyšuje.
V prípade odchodu Británie z Európskej únie bez obchodnej dohody to bude Írsko, ktoré z krajín eurozóny stratí najviac. Povedal to guvernér írskej centrálnej banky Gabriel Makhlouf, podľa ktorého, ak sa do úvahy vezme aj pandémia nového koronavírusu, tak Írsko zaznamená dvojnásobnú ranu.
Ako Makhlouf povedal v rozhovore pre britský denník The Financial Times, ak Británia opustí EÚ bez obchodnej dohody, nové clá na tovary zasiahnu najtvrdšie írskych farmárov a potravinársky sektor. Očakáva, že takýto vývoj zoškrtá z budúcoročného hrubého domáceho produktu (HDP) Írska zhruba 2 percentuálne body.
Británia sa na írskom exporte podieľa približne 10 %. V prípade agroproduktov a výrobkov potravinárskeho sektora predstavuje podiel až 38 % a ešte viac v prípade exportu hovädzieho mäsa.
