Bývalý šéf slovenskej prokuratúry však stále čelí viacerým obvineniam, ktoré polícia rieši už mesiace. Po disciplinárke odišiel Trnka bez slova, Novému Času sa s ním však podarilo rozprávať pár dní na to.
Disciplinárka riešila Trnku za jeho rozhovor, v ktorom o nahrávke s Marianom Kočnerom tvrdil, že nevie, či to je jeho hlas. Napokon ho uznala za vinného len za to, že klamal o prepustení Jozefa Majského z väzby v roku 2004. Hrozilo mu aj zbavenie funkcie prokurátora, no dostal len mierny trest - zníženie platu o 15 % na tri mesiace. Rozhodnutie komisie nie je právoplatné.
Nový Čas sa s Trnkom spojil pár dní po rozhodovaní. V súčasnosti sa zdržiava väčšinou doma. Disciplinárne pojednávanie sa mu naťahovalo, lebo bol na péenke. „Mal som problémy s chrbticou a s platničkami, pričom rameno ma trápi ešte doteraz, ale to je zápalová vec, ktorá sa lieči liekmi,“ hovorí Trnka. K samotnému rozhodnutiu sa nechcel vyjadrovať, keďže mu písomné odôvodnenie bude ešte len doručené.
Nehanbím sa
Na priamu otázku o tom, či chce ostať na prokuratúre aj naďalej, jasne neodpovedal. „Ja som zatiaľ na prokuratúre, napriek tomu, že sú tu také mediálne tlaky, akože vyriešiť Trnku, lebo Trnka je pôvodcom všetkého možného na prokuratúre, čo, samozrejme, nie je pravda. Ja sa za svoju činnosť, prácu nehanbím,“ snaží sa obhájiť Trnka. „Bohužiaľ, tá nálepka, že som poznal Kočnera, tak tá mi zostane navždy nalepená na čele, ja to chápem. Ale v čase, keď ja som s ním bol priateľ, lebo však my sme sa už minimálne 5 - 6 rokov nevideli, v tom čase on nebol z ničoho obvinený a nebol považovaný za žiadneho mafiána a gaunera a trištvrte republiky, respektíve známych osobností sa k nemu dnes nehlási a ony s ním robili biznis, nie ja,“ dodal.
