„O tie najvyššie méty sa treba pobiť,“ povedal najlepší slovenský atlét všetkých čias v rozhovore pre dudinska50.sk.
Aké sú vaše prvé dojmy?
- Napriek okolnostiam tu bola krásna atmosféra. Preteky boli skvele pripravené, aj keď si to ten dáždik mohol odpustiť. Využil som formu, záver bol náročnejší, boli tam ostré zákruty. Svaly trochu trpeli, cítim každú šľachu na nohách, ale stálo to za to.
Prekvapil vás výsledný čas?
- Trošku ma to prekvapilo. Cítil som, že mám na 3:45 h, dúfal som, že minútku stlačím, ale 3:41 je o level vyššie. Bolo to s veľkou rezervou, hlavne na tom začiatku, ale je to fajn. Roky pribúdajú, ale vek je len číslo a ideme ďalej.
Musel vás tréner brzdiť?
- Boli sme dohodnutí, že do 30 kilometrov sa nebudem hecovať. Ja som si to uvedomoval. Som rád, že som bol trpezlivý, viacerí išli na osobáky, ale povedal som si, že radšej pôjdem opatrne, lebo posledné 50-ky boli veľmi náročné.
Podľa tohto času máte na to, aby ste v Tokiu uspeli...
- Treba ešte posunúť výkonnosť, ale príprava bola taká kvalitná, že ak by som išiel do top fazóny, mám na čas pod 3:40. V Tokiu treba myslieť na najvyššie méty a treba sa o ne pobiť.